Holíčsky zámok

Liviano


Share |
Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Kontaktné údaje

Adresa: Turisticko-informačné centrum mesta Holíč, Bratislavská 6, Holíč 908 51
Tel.: 034 668 51 55, 668 20 11
Mobil: 0907 657 884
Fax: -
E-mail: tikholic@holic.sk
Web: www.holic.sk

Všeobecné údaje

Prevádzka: počas letnej turistickej sezóny júl –august otvorené denne PO – Ne od 10,00 do 18,00 hod, mimo sezónu prehliadky pre vopred ohlásené návštevy
Otváracie hodiny Po-Pi:
Otváracie hodiny cez víkend:

Poloha:

Služby:

-


Možnosti športového vyžitia:

turistika a cykloturistika


Možnosti wellness:

-


V zariadení sa možno dohovoriť:
nemecky, anglicky

Vzdialenosti:

-


Popis zariadenia:

Zámok vznikol na strategicky významnom mieste moravsko-uhorského pohraničia ako hraničná pevnosť, ktorá tu stála asi už v 11. storočí ako drevený vodný nížinný hrad, ktorý bol počas Tatárskych vpádov r. 1241 vypálený. Približne v roku 1315, keď bol jeho majiteľom Matúš Čák Trenčiansky, tu bol vybudovaný jednopodlažný gotický palác. Významným panovníkom panstva bol aj Žigmund Luxemburský, ktorý vydal tri dôležité listiny: odpustil Holíčanom platenie riadnej dane s dlhom voči kráľovi, druhá oslobodzuje obyvateľov od tridsiatkov a mýt a tretia listina povolila konať každoročné slobodné trhy.

Na udelení týchto privilégií mal záujem aj ďalší držiteľ panstva, Stibor zo Stiboríc /1390/. Rozvoj panského hospodárenia nastal najmä koncom 15. stor., keď Holíč získali Czoborovci a začali zakladať vlastné majery. Najstarší holíčsky majer sa spomína už v roku 1523. Od počiatku 17. stor. sa k miestnym sporom , ktoré nepriaznivo vplývali na život obyvateľov, pridružili priame vojenské udalosti a živelné pohromy.V roku 1600 väčšina mesta vyhorela, v roku 1609 postihla Holíč veľká povodeň. Czoborovci vládli na zámku takmer 300 rokov, posledným z nich bol Jozef Czobor, ktorý Holíč spolu s dlhmi /viedol márnivý spôsob života/ prenechal v roku 1736 Františkovi Štefanovi Lotrinskému. Novým majiteľom panstva sa tak stal manžel rakúskej panovníčky Márie Terézie a nemecký cisár. Zmena majiteľa bola pre mesto veľkým prínosom.

Vybudovala sa celá nová baroková časť mesta so širokou ústrednou ulicou, ktorá tvorila reprezentačný prístup k zámku. Nastal prudký nárast obyvateľstva, vznikali cechy – čižmári , mäsiari, krajčíri, ševci a ďalší. V roku 1770 vznikol združený cech habánskych remeselníkov. Neskorobarokový vzhľad Holíčskeho zámku je výsledkom prestavby renesančnej protitureckej pevnosti na reprezentačné letné sídlo cisárskej rodiny Habsburgovcov.

Trojpodlažná budova je riešená do tvaru písmena U a je obohnaná mohutným dvojnásobným systémom hradobného múru a priekopy. Prestavba na trojkrídlový barokový zámok bola vykonávaná pod vedením popredných rakúskych architektov a umelcov F.A. Hildebranta, J.B. Chamanta a J. N. Jadota, ktorí premenili pevnostný areál na veľkolepý park. Okolo zámku sa rozprestierajú po obvode vonkajšieho obranného systému hospodárske budovy. Podzemný systém hradných chodieb bol vybudovaný v 14. storočí. Radiálne sa rozbiehajú na všetky strany a dnes prepájajú už len zámok s hospodárskymi budovami. Časť chodieb je sprístupnená verejnosti. Vestibul a priestranné schodisko zaujmú svojou majestátnosťou.

Na 1. poschodí sa nachádza zámocká kaplnka zasvätená Nanebovzatiu Panny Márie, kde je mramorový oltár a zachovaná časť výzdoby na stenách. Jej raritou je dvojposchodový chórus. Kaplnka má výbornú akustiku. Najreprezentatívnejšou miestnosťou zámku bola tzv. Čínska sála orientovaná na západ, ktorej steny zdobili maľby na koži, zobrazujúce čínsku krajinu. Veľké dvojkrídlové dvere vedú zo sály na terasu. Zachovali sa tu maľby na drevených obkladoch okolo okien, na dverách a na spodných častiach stien, ktoré tiež zobrazujú výjavy z čínskeho prostredia. Drevená podlaha je takisto pôvodná, rovnako ako dve zásuvkové skrinky, pripomínajúce na prvý pohľad krby so zrkadlovou nadstavbou, ktorú tvoria benátske zrkadlá vo vyrezávaných rámoch. Zachované sú aj neskoroklasicistické majolikové kachle, bielo glazované, valcovitého tvaru s kruhovým nadstavcom ako aj tri benátske lustre z 19. stor. V roku 1799 mal zámok až takmer 100 miestností.

Z interiéru zámku sú dnes využívané len priestory tzv. Mestskej galérie, ktoré sú zrekonštruované a konajú sa tu výstavy obrazov a fotografií. Zrekonštruovaná je i jedna z hospodárskych budov, kde sa konávajú rôzne spoločenské podujatia. Monumentalita objektu, jeho veľkorysá architektonická koncepcia a historické danosti boli v roku 1970 príčinou vyhlásenia Holíčskeho zámku za Národnú kultúrnu pamiatku.


Oznamy:

fungovanie TICu počas letnej turistickej sezóny

Fotogaléria

Čínska sála v Holíčskom zámku Holíčsky zámok Holíčsky zámok, Mestská galéria Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie v Holíčskom zámku Mária Terézia a František Štefan Lotrinský, Holíčsky zámok bol ich letným sídlom Zrekonštruovaná hospodárska budova v Holíčskom zámku Mestská galéria v priestoroch Holíčskeho zámku