Primátor/Starosta: Ing. Miroslav Vilkovský
Prednosta/Zástupca starostu: - / PhDr. Ľubomír Vira
Tel.: 053/451 24 67
Mobil: -
Fax: 0536/451 22 46
E-mail: mesto@levoca.sk
Web: www.levoca.sk

Úradné hodiny:

Pondelok: 8.00 - 15.00
Streda: 8.00 - 16.00
Piatok: 8.00 - 14.00
Prestávka na obed: 11.30 - 12.00

Prezentácia:

Levoča

Poloha mesta
Mesto Levoča sa nachádza na severe východného Slovenska, v Prešovskom samosprávnom kraji, 48 km východne od Prešova. Geografické údaje: 49º02' severnej zemepisnej šírky, 20º 35' východnej zemepisnej dĺžky, nadmorská výška je 573 m.
Levoča leží na južnom úpätí Levočských vrchov, katastrálnym územím preteká Levočský potok, prítok Hornádu. Mesto leží v mierne teplej a mierne vlhkej klimatickej oblasti, priemerná ročná teplota je 6,2 º C, priemerná ročná hodnota zrážok je 635 mm.
Mesto leží na hlavnom cestnom ťahu I/18 Bratislava – Žilina – Košice – Slovensko-ukrajinská hranica. V bezprostrednej blízkosti mesta pôjde v budúcnosti diaľnica, pričom diaľničný privádzač spojí diaľnicu priamo s mestom. Najbližšie letisko je v Poprade, vzdialené je 26 km po ceste I/18. Ďalšie letisko je v Košiciach, je vzdialené 85 km po ceste I/18. Hlavná železničná trať prechádza cez Spišskú Novú Ves (11 km), pričom je vybudovaná a funkčná i železničná trať Spišská Nová Ves – Levoča.

História mesta

Archeologické nálezy dokazujú, že územie Levoče bolo osídlené už od mladšej doby kamennej.
Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1249. Hospodársky rozvoj mesta ovplyvnila výhodná poloha na dôležitej križovatke obchodných ciest vedúcich z Pobaltia cez Krakov na Balkán a ciest z východných krajín na západ. Najdôležitejším privilégiom bolo právo skladu, ktoré pritiahlo do Levoče kupcov a obchodníkov a Levoča sa stala stredoeurópskym obchodným centrom. Významné bolo i remeslo, pôsobilo tu okolo 40 cechov.
16. a 17. storočie bolo pre Levoču najvýznamnejším obdobím. Levoča dosiahla vysokú úroveň nielen hospodársku, ale aj kultúrnu a spoločenskú. Pôsobili tu mnohé známe osobnosti. V roku 1624 založili bratia Breuerovci tlačiareň, v ktorej bolo vydané dielo Jána Ámosa Komenského – Orbis Pictus či Tranovského dielo Citara sanctorum. V 19. storočí bolo mesto centrom slovenského národného hnutia. Do roku 1923 bola Levoča sídlom Spišskej župy, do roku 1949 sídlom krajského súdu.
V kronike mesta sú zaznamenané mnohé významné návštevy. V roku 1494 sa v Levoči stretli kráľ uhorský a český Vladislav II. Jagelonský a poľský kráľ Ján Albert. Rok 1497 bol rokom stretnutia českého kráľa Vladislava Jagelonského a jeho brata, poľského kráľa Kazimíra. V roku 1770 navštívil mesto cisár Jozef II. V roku 1995 na Mariánskej hore celebroval svätú omšu pápež Ján Pavol II. V roku 1998 sa v meste zišlo 11 prezidentov stredoeurópskych krajín, ktorí rokovali o občianskej spoločnosti ako o nádeji zjednotenej Európy. V roku 2003 sa v priestoroch Mestského divadla uskutočnilo stretnutie ministrov kultúry krajín Vyšegrádskej štvorky.

Pamiatky

Historické jadro mesta bolo v roku 1950 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu.
Levočské námestie patrí medzi najväčšie stredoveké námestia na Slovensku. Má tvar pravidelného obdĺžnika s pomerom strán 1:3. Tvorí ho 60 meštianskych domov, ktoré sú bohaté na zdobené kamenné portály od gotiky až po klasicizmus. Levočskou zvláštnosťou sú prekrásne renesančné arkádové domy. Osobitnú zmienku si zaslúži Thurzov dom a Dom Majstra Pavla z Levoče.
Chrám sv. Jakuba je najväčší gotický kostol na Spiši. Najviac obdivovaným je hlavný oltár, dielo Majstra Pavla z Levoče. Je to najvyšší gotický oltár na svete, meria 18,62 m a je vyrezaný z lipového dreva. Vzácne sú i ďalšie oltáre, renesančná kazateľnica, kostolné lavice a organ.
Radnica bola pôvodne vybudovaná v gotickom štýle. Po požiaroch bola prestavaná, dobudované boli manzardy v štýle talianskej renesancie. S radnicou stavebne súvisí zvonica.
Klietka hanby je zaujímavou kovovou stavbou na pevnom základe. Pochádza asi z roku 1500 a slúžila na pranierovanie žien.
Celé mesto bolo chránené hradobným systémom, ktorý sa vo forme mestských hradieb, bášt a troch zachovaných mestských brán zachoval dodnes v dĺžke takmer 2,5 km..

Kultúra a cestovný ruch v meste

Mesto je i dnes významným centrom kultúry. V meste sídli Slovenské národné múzeum – Spišské múzeum s expozíciami v Dome Majstra Pavla, v dome levočského kronikára Gašpara Haina (bývalé evanjelické lýceum) a v radnici, ktorej reprezentačné priestory slúžia pre prijímanie vzácnych návštev a významných osobností a zároveň slúži ako múzeum. Za prehliadku stojí starý kostol minoritov, starý kláštor minoritov s rajským dvorom a zo všetkých štyroch strán otvorenou arkádovou krížovou chodbou, barokový kostol sv. Ducha a kláštor minoritov, ojedinelým je i múzeum špeciálneho školstva.
Významným objektom je aj budova Mestského divadla. Kongresová sála s kapacitou 200 miest je vhodná pre koncerty, kultúrno - spoločenské podujatia, semináre, workshopy, firemné pracovné stretnutia a spoločenské podujatia. V divadelnej sále s kapacitou 180 miest sa uskutočňujú predstavenia mestského ochotníckeho divadla, ale aj výstavy významných autorov, vernisáže a iné. Hosťujú tu aj umelecké telesá zo Slovenska i zo zahraničia. Počas celého kalendárneho roka sa tu konajú hudobné, literárne a divadelné podujatia.
Významnou udalosťou kultúrneho života mesta je každoročná púť na Mariánsku horu, ktorá sa koná vždy v prvý júlový týždeň.
Levoča sa zaraďuje medzi najnavštevovanejšie mestá na Slovensku. Počet domácich i zahraničných návštevníkov sa odhaduje na približne 190 tisíc ročne (z toho 75 % zo zahraničia), do tohto počtu nerátame pútnikov zúčastňujúcich sa tradičnej levočskej Mariánskej púte, ktorých počet je každoročne viac ako 300 tisíc. K dispozícii turistom je množstvo reštauračných zariadení s celkovou stoličkovou kapacitou viac než 1 500 v rôznych úrovniach a štýloch. Pre prenocovanie je v meste pripravených viac ako 500 lôžok v hoteloch, penziónoch, autokempingu i chatách.
Mesto poriada celoročne podujatia, ktoré majú prilákať návštevníkov. Medzi najvýznamnejšie patria Fašiangy, karneval na lyžiach,. Počas letnej sezóny sa konajú kultúrne programy pod názvom Medzinárodný kultúrny festival - Dni Majstra Pavla, súčasťou ktorého je rezbársky, maliarsky a kamenosochársky plenér, Karpatský remeselný trh a nočná prehliadka mesta pod názvom Tajomná Levoča.
Levoča so svojimi gotickými pamiatkami je jednou zo zástavok na turistickej ceste nazývanej Gotická cesta. Táto turistická cesta prechádza dvoma regiónmi Spiš a Gemer a nachádza sa na nej množstvo gotických pamiatok a prírodných skvostov.
Mesto Levoča a dielo Majstra Pavla je od 27. júna 2009 v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Školstvo

Mesto je i dnes známe ako mesto škôl. Nachádzajú sa tu stredné školy - Gymnázium J. Francisciho-Rimavského, cirkevné gymnázium sv. Františka z Assissi, Stredná pedagogická škola, Stredná zdravotnícka škola, Stredné odborné učilište poľnohospodárske, Stredné odborné učilište pre zrakovo postihnutú mládež i vysoké školy – pedagogická fakulta a fakulta zdravotníctva Katolíckej univerzity v Ružomberku.

Športové možnosti

Vyhľadávaným cieľom rekreácie je viacúčelová vodná nádrž nachádzajúca sa asi 2 km severne od mesta. Je tu možnosť kúpania, člnkovania, vodného bicyklovania, rybolovu a oddychu na udržiavaných trávnatých plážach.
V zimnom období svoje služby návštevníkom ponúka novo vybudované lyžiarske stredisko SKI CENTRE Levoča - Levočská Dolina, 6 km severne od Levoče. K dispozícii sú štyri lyžiarske vleky H 130 – 850m a H130 – 713 m, P- 415 a detský lanový vlek 60 m. Všetky štyri zjazdovky dlhé 270m, 850 m, 1050 m a 1130 m sú zasnežované technickým snehom a pravidelne upravované, vhodné pre náročných i menej náročných lyžiarov a lyžiarske kurzy. V stredisku sú poskytované služby: skiservis, lyžiarska škola, škôlka, požičovňa lyží, občerstvenie a udržiavané bežecké trate
Mesto Levoča ponúka možnosti športového a rekreačného vyžitia v týchto zariadeniach: futbalový, otvorený zimný štadión, viacúčelová športová hala a tenisový areál s piatimi tenisovými dvorcami. V okolí mesta je značených takmer 70 km turistických a viac ako 50 km cykloturistických chodníkov.

Hospodárske zázemie mesta

V meste prevažujú menšie výrobné prevádzky zameriavajúce sa na výrobu z kovu, dreva a stavebníctvo. V meste má tradíciu strojárenská výroba, textilný priemysel, stavebníctvo a potravinárska výroba. Z uvedeného dôvodu je v meste dostatok pracovnej sily kvalifikovanej v menovaných oblastiach. Významným zamestnávateľom sú firmy zamestnávajúce ľudí poskytovaním služieb v cestovnom ruchu.

Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.