mesto

Pridať údaj - nahlásiť zmenu
Sládkovičovo

Sládkovičovo



Share |
Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Kontaktné údaje

Adresa mestského/obecného úradu: Fučíkova 329, 925 21 Sládkovičovo
Primátor/Starosta: Ing. Anton Szabó
Prednosta/Zástupca starostu: Mgr. Katarína Štefunková/-
Tel.: 031/784 27 12, 031/784 28 35
Mobil: -
Fax: 031/701 60 51
E-mail:
Web: www.sladkovicovo.sk

Všeobecné údaje

Počet obyvateľov: 5741

Rozloha obce/mesta v ha: 2909

Prvá písomná zmienka: 1326

Úradné hodiny:

Pondelok 8.00 - 12.00 12.30 - 16.00
Streda 8.00 - 12.00 12.30 - 17.00
Piatok 8.00 - 12.00



Prezentácia:
-

Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Fotogaléria

Sládkovičovo 1 Sládkovičovo 2 Sládkovičovo 3

Odkazy/linky

Momentálne žiadne odkazy/linky.

HLASOVAŤ MÔŽU LEN REGISTROVANÍ UŽÍVATELIA!

MÔŽETE SA PRIHLÁSIŤ TU!

Každý mesiac z pomedzi registrovaných hlasujúcich vyžrebujeme piatich výhercov zaujímavých a hodnotných cien.

Pre hlasovanie sa zaregistrujte
Hlasovať za mesto/obec je možné maximálne jedenkrát za hodinu za jedno a to isté
mesto/obec. Hlasovať môžete za viac miest a obcí súčasne v priebehu jednej hod.!
HLASOVAŤ MÔŽU LEN REGISTROVANÍ UŽÍVATELIA!

HLASOVAŤ MÔŽU LEN REGISTROVANÍ UŽÍVATELIA!

MÔŽETE SA PRIHLÁSIŤ TU!

Každý mesiac z pomedzi registrovaných hlasujúcich vyžrebujeme piatich výhercov zaujímavých a hodnotných cien.

Pre hlasovanie sa zaregistrujte
Fotogaléria miest Fotogaléria obcí
Pridať údaj - nahlásiť zmenu
Sereď

Sereď



Share |
Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Kontaktné údaje

Adresa mestského/obecného úradu: Námestie Republiky 1176/10, 926 01 Sereď
Primátor/Starosta: Ing. Martin Tomčányi
Prednosta/Zástupca starostu: Ing. Eva Hanusová
Tel.: 031/789 20 94
Mobil: -
Fax: 031/789 24 47
E-mail:
Web: www.sered.sk

Všeobecné údaje

Počet obyvateľov: 17526

Rozloha obce/mesta v ha: 3045

Prvá písomná zmienka: 1313

Úradné hodiny:

Pondelok: 8.00 - 15.00
Utorok: 8.00 - 15.00
Streda: 8.00 - 17.00
Štvrtok: 8.00 - 15.00
Piatok nestránkový

Obedňajšia prestávka: 12.00 - 12.30



Prezentácia:

Mesto Sereď leží na brehu Váhu a jeho existencia je úzko spätá práve s touto najväčšou slovenskou riekou. Váh, dnes už zregulovaný, v Seredi opúšťal brehy zovreté z oboch strán pahorkatinou a rozlieval sa do rovinatej nivy, tvoriac nespočetné ramená. Na jednom z mnohých ostrovov vznikol hrad strážiaci brod, ktorý, ako naznačujú niektoré zmienky v starých kronikách, tam musel stávať už v 9. storočí. V stredoveku sa na mieste brodu začali stavať drevené mosty spájajúce vážske ostrovy a pôvodne zemno - valové drevené hradisko sa zmenilo na mocný hrad Šintava. Prirodzeným pohybom hlavného riečišťa sa stalo, že niekedy v 16. storočí Váh odrezal hrad od domovského mestečka Šintava a odvtedy sa hradu hovorí aj seredský hrad, podľa obce, ktorá vznikla ako obydlie hradných zamestnancov pred valmi a vodnou priekopou hradu. Prvú písomnú zmienku o meste "Zereth" nájdeme v listine o príjmoch z cirkevných desiatkov z roku 1313. Sereď so svojím prechodom cez Váh bola hraničnou obcou bratislavskej a nitrianskej župy a pre časté zmeny vážskeho koryta, patrila čiastočne do jednej i druhej župy. Význam Serede a vlastne aj jej vznik bol podmienený dôležitosťou obchodnej cesty z Budína do Prahy, tzv. Českej cesty, ktorá podnietila vznik chýrnych seredských dobytčích a obilných trhov. Obrovské stáda dobytka, ktorého sa v Seredi predalo nekoľko desiatok tisíc kusov ročne, sa kedysi presúvali mestom. Význam dobytčích trhov sa skončil až v 19. storočí, kedy bola do Seredi privedená prvá železnica v Uhorsku z Trnavy a Bratislavy (1846). Odvtedy sa dobytok vozil po železnici. Ale tradícia seredských jarmokov prežila dodnes - na deň sv. Jána Krstiteľa (24. júna) sa v Seredi koná Seredský tradičný jarmok a Pivný festival. Až do prehradenia Váhu nosickou priehradou v roku 1943, bolo v Seredi veľké prístavisko pltí, ktoré robili z Váhu dôležitú dopravnú tepnu. Plte okrem dreva privážali hlavne soľ z Poľska a preto vznikol v Seredi dôležitý Soľný úrad s erárnym skladom soli. Prúdenie vody v koryte Váhu využívalo od nepamäti niekoľko lodných mlynov na múku, tzv. hajóvov. Križovatka vodnej a suchej obchodnej cesty bola v 19. storočí určujúca pre vznik priemyselných podnikov v Seredi. Od roku 1845 tu pracuje cukrovar, neskôr vznikol podnik na spracovanie kávovín, výrobu pečiva a z Bratislavy sem bola v roku 1950 premiestnená aj výroba značkového šumivého vína Hubert. Za socializmu sa Sereď stala strediskom výroby niklu, žiaľ, táto cesta industrializácie v centre tradične poľnohospodárskej oblasti sa ukázala ako neschodná a hutnícky priemysel definitívne zanikol.
Sereď má jednu z najkrajších polôh na rekreačno - turistické účely. Rybačka a vodné športy na Váhu a v blízkej priehrade Kráľová sa môžu pre turistov stať nezabudnuteľným zážitkom. Sereď má takmer 18000 obyvateľov, v meste je hotel, kino, dom kultúry s divadelnou a spoločenskou sálou a mnoho reštaurácií a cukrární. Historicky najvýznamnejšia stavba mesta, seredský kaštieľ, stojaci na mieste kedysi slávneho hradu, je dnes v ruinách, ale orgány mesta, za pomoci občianskeho združenia Vodný hrad, sa snažia, aby sa to čo najskôr zmenilo. Kostol sv. Jána Krstiteľa bol postavený v roku 1781 na vyvýšenine oproti miestu, kde až dovtedy stával starý farský kostol. Ten však niekoľkokrát vyhorel a po poslednom požiari v roku 1777 sa esterházyovské panstvo rozhodlo postaviť nový kostol na terajšom mieste. Zo starého kostola boli do nového prenesené dve renesančné náhrobné dosky s reliéfmi šľachticov, podľa výstroja bojovníkov proti Turkom. Dosky sú vsadené po oboch stranách dverí vo vnútri kostola. Sú dobre zachovalé, hoci ich vzhľad prezrádza, že v starom kostole ležali na zemi. Zakrývali krypty pred oltárom, takže sú obšúchané nohami "starých sereďanov".
Mestský úrad bol postavený v roku 1909 staviteľom Tomaschekom, rodákom zo Serede, ktorý sa presťahoval do Nitry, ktorá je, podobne ako Sereď, poznačená charakteristickým ozdobným štýlom tohoto staviteľa - architekta. V budove sa nachádza veľká zasadacia sála, ktorákedysi slúžila mestskému zastupiteľstvu, ale dnes sa tu konajú sobášne obrady. Je vyzdobená vzácnymi obrazmi, pohľadmi na St. Petersburg, ktoré si zo svojej diplomatickej misie na cárskom dvore doniesol Mikuláš Esterházy v roku 1761. Zasadnutiam mestského zastupiteľstva slúži od roku 1981 zasadačka v novej budove Mestského úradu, ktorá so starým susedí.
Nová fara bola postavená na mieste pôvodnej barokovej (možno až renesančnej) fary, v ktorej kedysi slúžil ako kaplán osvietenecký spisovateľ Juraj Fándly. Fara nesie na štíte reliéf Panny Márie s Ježiškom v náručí. Fara bola postavená staviteľom Tomaschekomm rovnako ako Mestský úrad. Dnes už neslúži svojmu cirkevnému účelu, ale sú v nej kancelárie vysunutého pracoviska Okresného úradu v Galante. Mestské zastupiteľtvo má v úmysle v krátkom čase vybudovať v tejto budove mestské múzeum Vodného hradu, v ktorom bude expozícia archeologických vykopávok z Vodného hradu Šintava, ktorého základy boli objavené na nádvorí seredského kaštieľa. V múzeu sa budú usporadúvať aj pravideľné výstavy zamerané na históriu mesta a regiónu.

Budova dnešného Gymnázia v Seredi bola postavená v tridsiatich rokoch minulého storočia ako tzv. Mešťanská škola a je skvelou ukážkou antizujúceho slohu, typického pre architektúru prvej polovice 20. storočia. Je to vzletná stavba, ešte aj po sedemdesiatich rokoch spĺňajúca predstavy o škole ako budove, ktorá dobre slúži svojmu účelu a navyše skrášľuje prostredie mesta.Seredský kaštieľ Esterházyovcov vznikol po poslednej prestavbe budov, stojacich na Pohľad na Klasicistický kaštieľ - historická pohľadnica bývalom opevnení Vodného hradu Šintava v roku 1841, ako klasicistická budova s rožným vstavaným bastiónom, zvyškom voľakedajšej slávy protitureckého opevnenia. Na nádvorí kaštieľa sa v rokoch 1981 až 1992 viedol rozsiahly archeologický výskum, ktorý odhalil základy stredovekého hradu Žigmunda Luxemburského. Pod stredovekým hradom sa však našli ešte aj zvyšky opevnenia strážcov brodu na Českej ceste, siahajúce až k 10. storočiu. Dnes je kaštieľ opustený, chátra a hľadá si nového majiteľa.



Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Fotogaléria

Sereď 1 Sereď 2 Sereď 3

Odkazy/linky

Momentálne žiadne odkazy/linky.

HLASOVAŤ MÔŽU LEN REGISTROVANÍ UŽÍVATELIA!

MÔŽETE SA PRIHLÁSIŤ TU!

Každý mesiac z pomedzi registrovaných hlasujúcich vyžrebujeme piatich výhercov zaujímavých a hodnotných cien.

Pre hlasovanie sa zaregistrujte
Hlasovať za mesto/obec je možné maximálne jedenkrát za hodinu za jedno a to isté
mesto/obec. Hlasovať môžete za viac miest a obcí súčasne v priebehu jednej hod.!
HLASOVAŤ MÔŽU LEN REGISTROVANÍ UŽÍVATELIA!

HLASOVAŤ MÔŽU LEN REGISTROVANÍ UŽÍVATELIA!

MÔŽETE SA PRIHLÁSIŤ TU!

Každý mesiac z pomedzi registrovaných hlasujúcich vyžrebujeme piatich výhercov zaujímavých a hodnotných cien.

Pre hlasovanie sa zaregistrujte
Fotogaléria miest Fotogaléria obcí
Pridať údaj - nahlásiť zmenu
Piešťany

Piešťany



Share |
Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Kontaktné údaje

Adresa mestského/obecného úradu: Námestie SNP 3, 921 45 Piešťany
Primátor/Starosta: Miloš Tamajka
Prednosta/Zástupca starostu: RNDr. Denisa Bartošová / Ing. Timotej Miština, CSc.
Tel.: 033 77 65 311
Mobil: -
Fax: -
E-mail:
Web: www.piestany.sk

Všeobecné údaje

Počet obyvateľov: 30516

Rozloha obce/mesta v ha: 4420

Prvá písomná zmienka: 1113

Úradné hodiny:

Pondelok:7.30 - 15.30

Utorok: 7.30 - 15.30

Streda: 7.30 - 17.30

Štvrtok: 7.30 - 15.30 (overovanie listín až od 10.00)

Piatok: 7.30 - 13.00



Prezentácia:

História Osídlenie dnešného kúpeľného mesta Piešťany a jeho okolia (chotáre dnešných obcí Banka, Moravany nad Váhom, Ratnovce) siaha až do dávneho praveku, kedy sa v blízkosti horúcich termálnych prameňov usídlil lovec mamutov, čo potvrdil aj archeologický nález Moravianskej Venuše - plastika ženy vyrezaná z mamutieho kla z mladšieho obdobia staršej doby kamennej. Prvú písomnú zmienku o Piešťanoch (pod názvom Pescan) nachádzame v Zoborskej listine uhorského kráľa Kolomana I. z roku 1113. V rokoch 1299, 1301-1321 boli Piešťany súčasťou panstva Matúša Čáka Trenčianskeho, pána Váhu a Tatier. Po jeho smrti sa časti jeho majetkov zmocnil kráľ Karol Róbert z Anjou. Piešťany boli aj kráľovským majetkom a súčasťou hradného panstva Tematín. V roku 1348 daroval kráľ Ľudovít I. hrad a panstvo Tematín (v rámci neho i Piešťany) magistrovi Mikulášovi Kontovi. Po vymretí tohto rodu ich od kráľa Ľudovíta II. získal Alexej Thurzo. Administratívnu činnosť mestečka v 16. storočí dokladá i prvý po slovensky písaný list z roku 1564, ktorý písal piešťanský richtár Valo Kudlas trnavskému magistrátu. Najkrajšiu písomnú spomienku na piešťanské termálne vody, kúpele a život v nich zanechal Adam Trajan z Benešova vo svojej oslavnej básni ”Uzdravujúce piešťanské kúpele” z roku 1642. Roku 1720 daroval panovník Karol VI. panstvo Hlohovec (a s ním i Piešťany) Jánovi Leopoldovi Erdődymu. Erdődyovcom patrilo mestečko Piešťany až do roku 1848 a kúpele až do roku 1940.Začiatkom 19. storočia (okolo roku 1820-1822) dal Jozef Erdődy vybudovať v klasicistickom štýle prvé murované kúpeľné budovy, ktoré boli dobudovávané a prestavované v priebehu celého 19. storočia. Gróf Erdődy založil aj kúpeľný park. V 19. storočí pôsobil v kúpeľoch aj prvý odborník – balneológ, lekár František Ernest Scherer, autor knihy ”O liečivých prameňoch a kúpeľoch v Uhorsku” (Lipsko 1837), neskorší zakladateľ Vojenského kúpeľného ústavu v Piešťanoch (1863). Najväčší rozmach kúpeľov nastal po roku 1889, potom ako si kúpele prenajala od Erdődyovcov rodina Winterovcov. V období rokov 1889-1940 firma Alexander Winter a synovia zmenila kúpele na podnik medzinárodného významu a mestečko Piešťany a obec Teplice na známe kúpeľné mesto. Koncom 19. storočia v roku 1894 vzniká symbol kúpeľov – barlolamač , ktorý je i dnes v znaku mesta Piešťany. Po skončení II. svetovej vojny v roku 1945 bol Piešťanom pridelený štatút mesta. K rozvoju cestovného ruchu a športovo-rekreačných aktivít v okolí Piešťan prispelo vybudovanie umelej vodnej nádrže Sĺňava v rokoch 1956-1959, výstavba Interhotelu Magnólia v roku 1968 a v rokoch 1965-1980 výstavba komplexu kúpeľných budov ”Balnea” na Kúpeľnom ostrove. Mestskú časť Piešťan s kúpeľným ostrovom spájajú dva mosty. Peším slúži architektonicky zaujímavý Kolonádový most, južne položený Krajinský most je zaujímavý z technickej stránky stavby a slúži pre cestnú dopravu. V Piešťanoch žili a tvorili viaceré významné osobnosti z umeleckého života. Patria medzi nich básnik Ivan Krasko, spisovateľ a dramatik Ivan Stodola, spisovateľ Gejza Vámoš, grafik a maliar Aurel Kajlich. V rokoch 1932 – 1937 tu zakladal maliarsku kolóniu Janko Alexy, ktorý sem prilákal takých majstrov štetca ako boli Martin Benka, Miloš A. Bazovský, Zolo Palugyay, Jozef Kollár, Jozef Ilečko a mnohých ďalších. Trvalé pôsobisko tu našli aj dvaja sochári – Valér Vavro a Ladislav Ľ. Pollák. Cenným umeleckým dedičstvom zostáva tiež tvorba maliara Ctibora Krčmára. Emil Belluš obohatil mesto o tri objekty, z ktorých najmä Kolonádový most patrí medzi vrcholy funkcionalistickej architektúry.Medzi excelentných návštevníkov Piešťan patria cisár František Jozef s manželkou Alžbetou, populárnou Sisi, bulharský cár Ferdinand I., nemecký cisár Wilhelm II., maharadžovia z Indie a Malajska, prezidenti a diplomati z najrozličnejších štátov sveta. Spomedzi umelcov možno do tejto skupiny zaradiť svetoznámeho maliara a tvorcu plagátov, Alfonza Muchu, ruského speváka Fjodora Šaljapina, tenoristu Richarda Taubera a celú plejádu spisovateľov, básnikov, dramatikov, hercov a skladateľov. Dlhšie sa tu zdržiaval český botanik, univ. prof. Karel Domin, autor knihy Piešťanská květena (1931). Geografické údaje Svetoznáme kúpeľné mesto Piešťany sa nachádza v západnej časti Slovenskej republiky, v Trnavskom kraji, v údolí dolného toku najdlhšej slovenskej rieky Váh. Rozprestiera sa na rozlohe 4 420 ha pod západnými svahmi Považského Inovca v nadmorskej výške 162 m. Mesto je sídlom okresu Piešťany, ktorý tvorí 27 obcí. Doprava a možnosti spojeniaPiešťany sa nachádzajú na spojnici medzinárodných dopravných koridorov (vzdušného, diaľničného a železničného - v budúcnosti s perspektívou prepojenia aj riečnej dopravy). Letecká doprava - letisko s medzinárodným štatútom s pristávacou dráhou s rozmermi 2000 x 30 m vytvára výborné predpoklady pre turistický a ekonomický rozvoj širšieho regiónu. Diaľničná doprava – diaľnica D1 (Bratislava, Trnava, Piešťany, Trenčín, Žilina) s medzinárodným prepojením na Viedeň a Brno vytvára ideálne prepojenie mesta Piešťany s regiónom hlavného mesta SR a s regiónom horného Považia. Železničná doprava – mesto Piešťany leží na medzinárodnej železničnej trati s prepojením na Budapešť, Viedeň a Varšavu.



Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Fotogaléria

Piešťany 2 Piešťany 3 Piešťany 1

Odkazy/linky

Momentálne žiadne odkazy/linky.

HLASOVAŤ MÔŽU LEN REGISTROVANÍ UŽÍVATELIA!

MÔŽETE SA PRIHLÁSIŤ TU!

Každý mesiac z pomedzi registrovaných hlasujúcich vyžrebujeme piatich výhercov zaujímavých a hodnotných cien.

Pre hlasovanie sa zaregistrujte
Hlasovať za mesto/obec je možné maximálne jedenkrát za hodinu za jedno a to isté
mesto/obec. Hlasovať môžete za viac miest a obcí súčasne v priebehu jednej hod.!
HLASOVAŤ MÔŽU LEN REGISTROVANÍ UŽÍVATELIA!

HLASOVAŤ MÔŽU LEN REGISTROVANÍ UŽÍVATELIA!

MÔŽETE SA PRIHLÁSIŤ TU!

Každý mesiac z pomedzi registrovaných hlasujúcich vyžrebujeme piatich výhercov zaujímavých a hodnotných cien.

Pre hlasovanie sa zaregistrujte
Fotogaléria miest Fotogaléria obcí
Pridať údaj - nahlásiť zmenu
Fiľakovo erb

Fiľakovo



Share |
Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Kontaktné údaje

Adresa mestského/obecného úradu: Radničná 25, 986 01 Fiľakovo
Primátor/Starosta: Mgr. Attila Agócs, PhD.
Prednosta/Zástupca starostu: PhDr. Andrea Mágyelová / Ing. Bc. László Kerekes
Tel.: 047/438 10 01
Mobil: -
Fax: 047/438 10 01
E-mail:
Web: www.filakovo.sk

Všeobecné údaje

Počet obyvateľov: 10450

Rozloha obce/mesta v ha: 1646

Prvá písomná zmienka: 1246

Úradné hodiny:

Pondelok: 7:30 - 11:30   12:30 - 16:00
Utorok: 7:30 - 11:30   12:30 - 16:00
Streda: 7:30 - 11:30   12:30 - 16:00
Štvrtok: 7:30 - 11:30   12:30 - 16:00
Piatok: 7:30 - 11:30

Stránkové hodiny v pokladni:
Pondelok: 7:30 - 11:30   12:00 - 15:30
Utorok: 7:30 - 11:30   12:00 - 15:30
Streda: 7:30 - 11:30   12:00 - 15:30
Štvrtok: 7:30 - 11:30   12:00 - 15:30
Piatok: 7:30 - 11:30   12:00 - 13:00



Prezentácia:

Mesto Fiľakovo sa nachádza v južnej časti Stredného Slovenska, v Banskobystrickom kraji, na území Euroregiónu Neogradiensis, v okrese Lučenec.

Mesto má s celkovou výmerou katastrálneho územia 1645,90 ha 10 450 obyvateľov so zmiešaným národnostným zložením. Miera nezamestnanosti sa pohybuje okolo 21-24%. Pracovné príležitosti evidujeme vo výrobnej prevádzke u spoločností, ktoré vznikli po zániku bývalého KOVOSMALTU, resp. transformáciou existujúcich firiem v priemyselnej zóne a  u malých podnikateľov v oblasti obchodu a služieb. Verejná a školská správa vo Fiľakove zamestnáva približne 330  zamestnancov.

Mesto Fiľakovo od roku 2003 úspešne zabezpečuje reformu samosprávy. Prostredníctvom rôznych úspešných projektov sa uskutočnili pracovné stretnutia s rôznymi záujmovými skupinami, bol zabezpečený sociologický prieskum a na základe analýzy boli spracované rozvojové dokumenty mesta. Prebieha komunikácia s občanmi, zástupcami civilného, súkromného a štátneho sektoru.

Od roku 2002 funguje Spoločný obecný úrad, ktorý vykonáva prenesené kompetencie štátnej správy v oblasti školstva a stavebníctva. Boli rozšírené, resp. skvalitnené činnosti jednotlivých oddelení mestského úradu.

Bolo zriadené Hradné múzeum vo Fiľakove (v rekonštruovaných priestoroch Bebekovej bašty v areáli hradu), podnikateľský inkubátor (v obnovených priestoroch bývalého Domu služieb ho prevádzkuje Tectum n.o.), zariadenie pre seniorov a domov sociálnych služieb (v prestavaných priestoroch bývalej materskej školy a detských jaslí v parku, ktoré prevádzkuje Nezábudka n.o.) a Združenie právnických osôb Geopark Novohrad - Nógrád (kanceláriu má v novej budove Novohradského turisticko-informačného centra pod hradom).



Oznam mesta/obce:

Kalendár podujatí
www.filakovo.sk/index.php/sk/navstevnik

Organizácie a spoločnosti
www.filakovo.sk/index.php/sk/obcan/organizacie-a-spolocnosti

Mestské ocenenia
www.filakovo.sk/index.php/sk/obcan/mestske-ocenenia

Služby:

autobus doktor kanalizácia knižnica kúpalisko lekáreň polícia pošta požiarna zbrojnica reštaurácia škola škôlka športovisko telocvičňa ubytovanie vlak welness

Fotogaléria

Fiľakovo 1 Fiľakovo 2 Fiľakovo 3 Fiľakovo 4 Fiľakovo 5 Fiľakovo 6 Fiľakovo 7 Fiľakovo 8 Fiľakovo 9 Fiľakovo 10 Fiľakovo 11 Fiľakovo 12

Odkazy/linky

Hradné múzeum vo Fiľakove
www.filakovo.sk/index.php/sk/navstevnik/hradne-muzeum-vo-filakove

Ubytovanie a stravovanie vo Fiľakove
www.filakovo.sk/index.php/sk/navstevnik/ubytovanie-a-stravovanie

Mestské kultúrne stredisko

Námestie slobody 30
986 01 Fiľakovo
tel.: 047/438 10 02
mobil: 0915 812 503
e-mail: msks@filakovo.sk


HLASOVAŤ MÔŽU LEN REGISTROVANÍ UŽÍVATELIA!

MÔŽETE SA PRIHLÁSIŤ TU!

Každý mesiac z pomedzi registrovaných hlasujúcich vyžrebujeme piatich výhercov zaujímavých a hodnotných cien.

Pre hlasovanie sa zaregistrujte
Hlasovať za mesto/obec je možné maximálne jedenkrát za hodinu za jedno a to isté
mesto/obec. Hlasovať môžete za viac miest a obcí súčasne v priebehu jednej hod.!
HLASOVAŤ MÔŽU LEN REGISTROVANÍ UŽÍVATELIA!

HLASOVAŤ MÔŽU LEN REGISTROVANÍ UŽÍVATELIA!

MÔŽETE SA PRIHLÁSIŤ TU!

Každý mesiac z pomedzi registrovaných hlasujúcich vyžrebujeme piatich výhercov zaujímavých a hodnotných cien.

Pre hlasovanie sa zaregistrujte
Fotogaléria miest Fotogaléria obcí
Pridať údaj - nahlásiť zmenu
Zlaté Moravce

Zlaté Moravce



Share |
Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Kontaktné údaje

Adresa mestského/obecného úradu: 1. Mája 2, 953 01 Zlaté Moravce
Primátor/Starosta: Serafína Ostrihoňová
Prednosta/Zástupca starostu: - / -
Tel.: 037/692 39 25
Mobil: -
Fax: 037/692 39 45
E-mail:
Web: www.mestozm.sk

Všeobecné údaje

Počet obyvateľov: 13676

Rozloha obce/mesta v ha: 2715

Prvá písomná zmienka: 1113

Úradné hodiny:

Pondelok: 7.00 - 15.00

Utorok: 7.00 - 15.00

Streda: 7.00 - 16.00

Piatok: 7.00 - 14.00

obedňajšia prestávka: 11.30 - 12.00



Prezentácia:

Mesto vzniklo na sútoku riečky Žitavy a Hostianskeho potoka /Zlatnianky/ na styku troch významných geologických a geomorfologických jednotiek - pásma jadrových pohorí vnútorných Západných Karpát /Tribeč/, neovulkanických pohorí vnútorných Západných Karpát /Pohronský Inovec/ a Panónskej panvy reprezentovanej Podunajskou nížinou. Patrí do teplej a mierne teplej klimatickej oblasti: priemerná ročná teplota 9,46 o C, priemerne 582 mm zrážok za rok. Poloha: západné Slovensko, Nitriansky kraj, 29 km východne od Nitry, 48o 23´s.š. , 18o 24´v.d. Nadmorská výška: 196m, kataster mesta sa rozprestiera v nadmorských výškach 170 - 714 m n. m. Mestské časti: Zlaté Moravce, Chyzerovce, Prílepy Výmera katastra: 19 253 km2 Počet obyvateľov: 13 612 osôb Prírodné pomery: mesto vzniklo na sútoku riečky Žitavy a Hostianskeho potoka /Zlatnianky/ na styku troch významných geologických a geomorfologických jednotiek - pásma jadrových pohorí vnútorných Západných Karpát /Tribeč/, neovulkanických pohorí vnútorných Západných Karpát /Pohronský Inovec/ a Panónskej panvy reprezentovanej Podunajskou nížinou. Patrí do teplej a mierne teplej klimatickej oblasti: priemerná ročná teplota 9,46 o C, priemerne 582 mm zrážok za rok.



Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Fotogaléria

Zlaté Moravce 1 Zlaté Moravce 2 Zlaté Moravce 3

Odkazy/linky

Momentálne žiadne odkazy/linky.

HLASOVAŤ MÔŽU LEN REGISTROVANÍ UŽÍVATELIA!

MÔŽETE SA PRIHLÁSIŤ TU!

Každý mesiac z pomedzi registrovaných hlasujúcich vyžrebujeme piatich výhercov zaujímavých a hodnotných cien.

Pre hlasovanie sa zaregistrujte
Hlasovať za mesto/obec je možné maximálne jedenkrát za hodinu za jedno a to isté
mesto/obec. Hlasovať môžete za viac miest a obcí súčasne v priebehu jednej hod.!
HLASOVAŤ MÔŽU LEN REGISTROVANÍ UŽÍVATELIA!

HLASOVAŤ MÔŽU LEN REGISTROVANÍ UŽÍVATELIA!

MÔŽETE SA PRIHLÁSIŤ TU!

Každý mesiac z pomedzi registrovaných hlasujúcich vyžrebujeme piatich výhercov zaujímavých a hodnotných cien.

Pre hlasovanie sa zaregistrujte
Fotogaléria miest Fotogaléria obcí
Pridať údaj - nahlásiť zmenu
Kráľovský Chlmec

Kráľovský Chlmec



Share |
Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Kontaktné údaje

Adresa mestského/obecného úradu: L. Kossutha 99, 077 13 Kráľovský Chlmec
Primátor/Starosta: Mgr. Jozef Balog
Prednosta/Zástupca starostu: Ing. Ladislav Švistun / Kalapos Árpád
Tel.: 056 632 12 38
Mobil: -
Fax: 056 632 21 40
E-mail:
Web: www.kralovskychlmec.sk

Všeobecné údaje

Počet obyvateľov: 7685

Rozloha obce/mesta v ha: 2381

Prvá písomná zmienka: 1214

Úradné hodiny:

Pondelok 7:30 – 16:00
Utorok 7:30 – 11:45
Streda 7:30 - 17:00
Štvrtok 7:30 – 11:45
Piatok 7:30 – 13:00



Prezentácia:

Mesto Kráľovský Chlmec leží v juhovýchodnej časti Slovenskej republiky v regióne Medzibodrožie, ktoré obklopujú rieky Tisa, Bodrog a Latorica, ako aj z juhu hranica s Maďarskou republikou a z východu hranica s Ukrajinou.

Mesto je prirodzeným centrom Medzibodrožia, čoho dôkazom je, že v roku 1960 bolo okresným mestom a do roku 1996 centrom celého obvodu. Aj v súčasnosti je dôležitým strediskom diania, predovšetkým svojimi školami, zdravotníctvom, inštitúciami a službami.

Samotné mesto leží v lone Chlmeckých kopcoch. Má vyše 8 000 obyvateľov, z ktorých 80% tvoria občania maďarskej národnosti, ostatní sa hlásia k slovenskej alebo inej národnosti.
Z hľadiska vierovyznania je najviac rímsko katolíkov, nasledujú reformovaní a grécko katolícky veriaci.

Katastrálne územie mesta tvorí 2 381 ha, z toho 107 ha ornej pôdy, 143 ha viníc a ostatok tvoria lúky, pasienky a lesy.



Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Služby:

autobus doktor kanalizácia knižnica pošta požiarna zbrojnica reštaurácia škola škôlka športovisko telocvičňa vlak

Fotogaléria

Kráľovský Chlmec 2 Kráľovský Chlmec 3 Kráľovský Chlmec 1 Kráľovský Chlmec 4 Kráľovský Chlmec 5 Kráľovský Chlmec 6

Odkazy/linky

Momentálne žiadne odkazy/linky.

HLASOVAŤ MÔŽU LEN REGISTROVANÍ UŽÍVATELIA!

MÔŽETE SA PRIHLÁSIŤ TU!

Každý mesiac z pomedzi registrovaných hlasujúcich vyžrebujeme piatich výhercov zaujímavých a hodnotných cien.

Pre hlasovanie sa zaregistrujte
Hlasovať za mesto/obec je možné maximálne jedenkrát za hodinu za jedno a to isté
mesto/obec. Hlasovať môžete za viac miest a obcí súčasne v priebehu jednej hod.!
HLASOVAŤ MÔŽU LEN REGISTROVANÍ UŽÍVATELIA!

HLASOVAŤ MÔŽU LEN REGISTROVANÍ UŽÍVATELIA!

MÔŽETE SA PRIHLÁSIŤ TU!

Každý mesiac z pomedzi registrovaných hlasujúcich vyžrebujeme piatich výhercov zaujímavých a hodnotných cien.

Pre hlasovanie sa zaregistrujte
Fotogaléria miest Fotogaléria obcí
Pridať údaj - nahlásiť zmenu
Bardejov

Bardejov



Share |
Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Kontaktné údaje

Adresa mestského/obecného úradu: Radničné námestie 16, 085 01 Bardejov
Primátor/Starosta: MUDr. Boris Hanuščak
Prednosta/Zástupca starostu: Ing. Juraj Popjak / RNDr. Marcel Tribus, RNDr. Vladimír Savčinský
Tel.: 054/486 21 27, 054/486 21 22
Mobil: 0902 392 926, 0902 935 780
Fax: -
E-mail:
Web: www.bardejov.sk

Všeobecné údaje

Počet obyvateľov: 32131

Rozloha obce/mesta v ha: 7277

Prvá písomná zmienka: 1241

Úradné hodiny:

Pondelok: 8:00 - 16:00
Utorok: 8:00 - 16:00
Streda: 8:00 - 16:30
Štvrtok: nestránkový deň
Piatok: 7:30 - 15:00

Pokladňa:

Pondelok: 8:00 - 12:00 -- 13:00 - 15:30
Utorok: 8:00 - 12:00 -- 13:00 - 15:30
Streda: 8:00 - 12:00 -- 13:00 - 16:00
Štvrtok: 7:30 - 12:00 -- 13:00 - 15:00
Piatok: 7:30 - 12:00 -- 13:00 - 14:30



Prezentácia:

O meste Mesto Bardejovje mestom, ktoré píše už vyše 771 ročnú históriu. Je to významné mesto, ktorého cennou devízou sú pamiatky vytvorené v období stredoveku. Je známe tiež svetoznámymi kúpeľmi, krásnou okolitou prírodou a pomerne nenarušeným životným prostredím. Mesto je okresným sídlom a prirodzeným kultúrno - spoločenským i hospodárskym centrom regiónu horného Šariša. Vďaka svojím danostiam a svojej geografickej polohe si zachováva významné postavenie nielen v oblasti východného Slovenska, ale aj prihraničných regiónov susedného Poľska.

Bardejov je prirodzeným strediskom cestovného ruchu v Prešovskom kraji a významnou destináciou v rámci Slovenska, najmä vďaka Bardejovským Kúpeľom, tradícia a návštevnosť ktorých výrazne presahuje hranice štátu. Krásy mesta a jeho okolia sú dobre známe turistom a intenzívne ich vnímajú aj miestni obyvatelia. Mestská pamiatková rezervácia spolu s komplexom stavieb tvoriacich židovské suburbium, bola v roku 2000 zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Bardejov je známy ako mesto s bohatým kultúrnym a spoločenským životom, ktorý býva často ozdobený zaujímavými podujatiami mestského i regionálneho charakteru, je tu veľa športovísk, čo je nepochybne dobrým predpokladom záujmu budúcich generácií žiť v tomto meste. Bardejov je i významným centrom vzdelávania. Na území mesta je vzdelávanie zastúpené od základného školstva, cez stredné školstvo až po vysokoškolské štúdium. Mesto Bardejov je dôležitým hospodársko ekonomickým centrom okresu a regiónu. Kedysi preslávené mesto výrobcov obuvi zmenilo po roku 1989 svoju ekonomickú základňu. Útlmové programy v týchto odvetviach znamenali síce veľkú stratu pracovných príležitostí, dnes majú v meste významné postavenie podniky ľahkého priemyslu, posilnil sa sektor služieb, pretrváva tradične silný potravinársky priemysel, strojárenstvo, drevospracujúci priemysel, obchodné organizácie, malé a stredné súkromné firmy či obchodné zoskupenia. V súčasnosti vzniká na okraji mesta priemyselná zóna Bardejov - sever .

Nová aplikácia o meste Bardejov TU!



Oznam mesta/obce:

Bardejovský jarmok (posledný augustový týždeň) Prešovský kraj, Okres Bardejov - Bardejov. Ak ste vyznávačmi pravej jarmočnej atmosféry, kde z každej strany rozvoniava pečená klobáska a lahodný burčiak a z predajných stánkov v ozvučení kolotočov sa Vám núka rôznorodý jarmočný tovar, určite navštívte v posledný augustový víkend krásne historické mesto Bardejov. Jarmok, ktorého história siaha až do 14.storočia, má pre Vás pripravený bohatý kultúrny program a množstvo zaujímavých sprievodných podujatí. Vážení hostia, všetci tí, ktorí sa rozhodnete navštíviť naše mesto, či už v termíne jarmoku, ale aj mimo neho, ste v našom krásnom a historickom meste srdečne vítaní.

Služby:

autobus doktor kanalizácia knižnica kúpalisko lekáreň polícia pošta požiarna zbrojnica reštaurácia škola škôlka športovisko telocvičňa ubytovanie vlak welness

Fotogaléria

Bardejov 1 Bardejov 2 Bardejov 3 Bardejov 4 Bardejov 5 Bardejov 6

Odkazy/linky


HLASOVAŤ MÔŽU LEN REGISTROVANÍ UŽÍVATELIA!

MÔŽETE SA PRIHLÁSIŤ TU!

Každý mesiac z pomedzi registrovaných hlasujúcich vyžrebujeme piatich výhercov zaujímavých a hodnotných cien.

Pre hlasovanie sa zaregistrujte
Hlasovať za mesto/obec je možné maximálne jedenkrát za hodinu za jedno a to isté
mesto/obec. Hlasovať môžete za viac miest a obcí súčasne v priebehu jednej hod.!
HLASOVAŤ MÔŽU LEN REGISTROVANÍ UŽÍVATELIA!

HLASOVAŤ MÔŽU LEN REGISTROVANÍ UŽÍVATELIA!

MÔŽETE SA PRIHLÁSIŤ TU!

Každý mesiac z pomedzi registrovaných hlasujúcich vyžrebujeme piatich výhercov zaujímavých a hodnotných cien.

Pre hlasovanie sa zaregistrujte
Fotogaléria miest Fotogaléria obcí
Pridať údaj - nahlásiť zmenu
Martin

Martin



Share |
Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Kontaktné údaje

Adresa mestského/obecného úradu: Vajanského námestie 1, 036 01 Martin
Primátor/Starosta: Mgr. art. Andrej Hrnčiar
Prednosta/Zástupca starostu: JUDr. Katarína Katinova / Ing. Milan Malík, Ing. Alexander Lilge
Tel.: 043/420 42 70
Mobil: -
Fax: 043/413 24 83
E-mail:
Web: www.martin.sk

Všeobecné údaje

Počet obyvateľov: 60000

Rozloha obce/mesta v ha: 6773

Prvá písomná zmienka: 1284

Úradné hodiny:

Pondelok: 7:30 - 15:30
Utorok: 7:30 - 14:30
Streda: 7:30 - 15:30
Štvrtok: 7:30 - 14:30
Piatok: 7:30 - 12:30



Prezentácia:

Prechádzajúc chodníčky Malej a Veľkej Fatry sa nám pri dobrom počasí často naskytne úchvatný pohľad na prírodné krásy Turčianskej záhradky. Človek si nevdojak predstaví prvých osídlencov, aké museli byť ich dojmy z čarovných výtvorov matičky prírody. Turiec je všeobecne zvláštny územný priestor, ktorý nikdy nestaval hradby na svoju ochranu, nakoľko je obklopený fatranským horstvom. Aj napriek pomerne drsným podmienkam tu človek nachádzal prostredie pre zabezpečenie svojich životných potrieb.

V súčasnosti často rezonuje otázka „Čo v minulosti priťahovalo umelcov, politikov, vedcov a vôbec tvorcov moderných národných dejín do tohto kraja, ktorý okrem ťažko vyrobeného chleba nemohol do svojho menu toho už veľa ponúknuť“? Samotné mesto Martin bolo od roku 1340 slobodným kráľovským mestom, no ruže mu počas feudalizmu veľa nekvitli. Určitú osvetu importovali olejkári a šafraníci. Podstatný prelom nastal v polovici 19. storočia, keď Turčania podporili revolučné vystúpenie štúrovcov. V tomto období začala v Martine premena na významné stredisko nielen slovenskej kultúry, ale aj vedy, umenia, časopisectva, peňažníctva i politiky. Martin sa stal centrom slovenského národného a spoločenského hnutia.

Matica slovenská (1863), Slovenské patentálne gymnázium (1866), prvý spolok slovenských žien Živena (1869), Slovenský spevokol (1872), Dobrovoľný hasičský spolok (1873), Národný dom (1890), alebo S. Hurban-Vajanský, A. Kmeť, J. Škultéty, J. Francisci, Dulovci, Halašovci a mnohí ďalší. Takto by sme mohli pokračovať ďalej. Čo meno to pojem, čo názov to kus národnej histórie.

Martin má však aj tienisté stránky svojej histórie. Podobne ako maďarizácia na prelome 19. a 20 storočia aj obdobie „socialistickej industrializácie“ poznamenalo rozmach, ktorý smeroval k vytvoreniu hlavného mesta spoločenského života slovenského národa. Martin na to predpoklady mal, ale vždy, keď už na dosah ruky boli ciele a zbožné priania tohto národa zasiahla vyššia moc.

Dnes je Martin Centrum národnej kultúry Slovákov. Mnohým sa zdá, že len vďaka svojej minulosti. Mesto však má slovenskému národu stále čo ponúknuť. Popri tradičných celoštátnych podujatiach ako sú Scénická žatva, Slovesná jar, Bienále knižného umenia a iné začína si nachádzať svoj priestor aj taký fenomén ako je napr. jazzová hudba.



Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Fotogaléria

Martin 2 Martin 3

Odkazy/linky

Momentálne žiadne odkazy/linky.

HLASOVAŤ MÔŽU LEN REGISTROVANÍ UŽÍVATELIA!

MÔŽETE SA PRIHLÁSIŤ TU!

Každý mesiac z pomedzi registrovaných hlasujúcich vyžrebujeme piatich výhercov zaujímavých a hodnotných cien.

Pre hlasovanie sa zaregistrujte
Hlasovať za mesto/obec je možné maximálne jedenkrát za hodinu za jedno a to isté
mesto/obec. Hlasovať môžete za viac miest a obcí súčasne v priebehu jednej hod.!
HLASOVAŤ MÔŽU LEN REGISTROVANÍ UŽÍVATELIA!

HLASOVAŤ MÔŽU LEN REGISTROVANÍ UŽÍVATELIA!

MÔŽETE SA PRIHLÁSIŤ TU!

Každý mesiac z pomedzi registrovaných hlasujúcich vyžrebujeme piatich výhercov zaujímavých a hodnotných cien.

Pre hlasovanie sa zaregistrujte
Fotogaléria miest Fotogaléria obcí
Pridať údaj - nahlásiť zmenu
Leopoldov

Leopoldov



Share |
Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Kontaktné údaje

Adresa mestského/obecného úradu: Hlohovecká cesta 104/2, 920 41 Leopoldov
Primátor/Starosta: Terézia Kavuliaková
Prednosta/Zástupca starostu: -/ Mgr. Renáta Miklošová
Tel.: 033/734 22 07
Mobil: -
Fax: 033/734 23 88
E-mail:
Web: www.leopoldov.sk

Všeobecné údaje

Počet obyvateľov: 4033

Rozloha obce/mesta v ha: 566

Prvá písomná zmienka: 1665

Úradné hodiny:

Pondelok: 08:00 - 12:00 13:00 - 15:00 h.

Utorok: 08:00 - 12:00 13:00 - 15:00 h.

Streda: 08:00 - 12:00 13:00 - 16:30 h.

Štvrtok: 08:00 - 12:00 13:00 - 15:00 h.

Piatok: 08:00 - 12:00



Prezentácia:

Mesto Leopoldov je možné charakterizovať ako priemyselné mestečko s dostatočnou infraštruktúrou a perspektívou ďalšieho intenzívneho rozvoja vzhľadom na jeho situovanie v rámci rozvojových programov kraja, cestnej, železničnej a pripravovanej lodnej dopravy, s dostupnosťou na hranice s Rakúskom, Českom a Maďarskom. Charakter mestečka umožňuje pomerne pokojné bývanie vidieckeho charakteru s časovo a vzdialenosťou dostupnými výhodami mestského života a možnosťou rekreácie a rozvíjajúcich sa pracovných príležitostí v nových investičných celkoch. Územie Leopoldova spadá do rozsiahlej Podunajskej nížiny. Morfologicky na rovinu s minimálnym prevýšením na aluviálnej nive, ktorá je typická pre Považie. Lokalizácia mesta na pravom brehu v smere toku s početnými meandrami a bývalými ramenami, teraz regulovaným tokom v derivačnom kanále, tvorí aj v Leopoldove typický charakter sídla v povodí rieky Váh s relatívne malou nadmorskou výškou. Hydrogeologické pomery katastra dlhodobé i krátkodobé sú závislé na geologickej stavbe a hydrologických pomeroch na rieke Váh. Územie Leopoldova sa v minulosti rozprestieralo v tesnej blízkosti pevnosti. Postupne sa rozširovalo nielen z dôvodov potreby zabezpečovania remeselníckych prác a chodu, ale aj z hľadiska využitia prírodných daností lokalít a jej zemepisnej polohy predovšetkým na hlavných dopravných ťahoch.



Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Fotogaléria

Leopoldov 1 Leopoldov 2 Leopoldov 3

Odkazy/linky

Momentálne žiadne odkazy/linky.

HLASOVAŤ MÔŽU LEN REGISTROVANÍ UŽÍVATELIA!

MÔŽETE SA PRIHLÁSIŤ TU!

Každý mesiac z pomedzi registrovaných hlasujúcich vyžrebujeme piatich výhercov zaujímavých a hodnotných cien.

Pre hlasovanie sa zaregistrujte
Hlasovať za mesto/obec je možné maximálne jedenkrát za hodinu za jedno a to isté
mesto/obec. Hlasovať môžete za viac miest a obcí súčasne v priebehu jednej hod.!
HLASOVAŤ MÔŽU LEN REGISTROVANÍ UŽÍVATELIA!

HLASOVAŤ MÔŽU LEN REGISTROVANÍ UŽÍVATELIA!

MÔŽETE SA PRIHLÁSIŤ TU!

Každý mesiac z pomedzi registrovaných hlasujúcich vyžrebujeme piatich výhercov zaujímavých a hodnotných cien.

Pre hlasovanie sa zaregistrujte
Fotogaléria miest Fotogaléria obcí
Pridať údaj - nahlásiť zmenu
Podolínec

Podolínec



Share |
Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Kontaktné údaje

Adresa mestského/obecného úradu: Nám. Mariánske 3, 065 03 Podolínec
Primátor/Starosta: Daniel Marhevka
Prednosta/Zástupca starostu: - / -
Tel.: 052/ 439 12 05, 052/ 439 12 06
Mobil: 0914 333 385
Fax: 052/ 439 12 07
E-mail:
Web: www.podolinec.eu

Všeobecné údaje

Počet obyvateľov: 3271

Rozloha obce/mesta v ha: 3318

Prvá písomná zmienka: 1235

Úradné hodiny:

Pondelok: 7:00 - 12:30 13:00 - 15:00

Utorok: 7:00 - 12:30 13:00 - 15:00

Streda: 8:00 - 12:30 13:00 - 17:00

Piatok: 7:00 - 12:30 13:00 - 14:00



Prezentácia:

Podtatranské mesto Podolínec (lat. Podolinum, nem. Pudlein, maď. Podolin, poľ. Podolincz) je z historického hľadiska jedno z najkrajších stredoeurópskych miest. Keď poodhrnieme pláštik dejín a sfúkneme z nich prach, ktorý so sebou prinášajú ubiehajúce roky, nájdeme mesto bohaté na históriu, kultúru, mesto opradené legendami, mesto, ktoré zažilo obrovský hospodársky rozmach a na druhej strane mesto skúšané živelnými pohromami, požiarmi, morom, povodňami, hladom, zemetrasením. Napriek všetkému toto mesto prežilo, zo všetkého sa zotavilo a do bohatých dejín Spiša sa zapísalo zlatými a nezmazateľnými písmenami. Rád piaristov mu pripisoval taký veľký význam, že ho nazval Atény nad Popradom.

Prvá písomná zmienka o Podolínci sa spomína v roku 1235. Je to listina, ktorú vydal pápež Gregor IX. v Perugii, keď sa mu krakovský biskup Wislaw (1231 - 1242) sťažoval, že ostrihomský biskup mu berie desiatky z kostola Panny Márie. Hoci sa nespomína konkrétne mesto Podolínec, ale nikde v okolí sa nezistila prítomnosť kostola zasväteného Panne Márií. V okolí sa nachádzajú významné kostoly: Kostol sv. kríža v Kežmarku, kostol sv. Antona v Spišskej Belej, kostol sv. Kataríny v Nižných Ružbachoch a Kostol sv. Mikuláša v Starej Ľubovni. Mesto malo výhodnú polohu – ležalo na dôležitej obchodnej ceste, vedúcej poriečím Popradu. Zo severu sa prevážal jantár a hlavne soľ z Krakova na juh a odtiaľ zasa víno. Priečna cesta spája mesto Podolínec s mestom Bardejov. Mala vplyv na rozvoj obchodu. Preto sa o Podolínec uchádzali viacerí mocipáni.

Mali oň záujem predovšetkým novosondeckí páni (Nowý Sacz – Poľsko). Legenda spomína regentku Podolínca bl. Kunigundu, dcéru uhorského kráľa Belu IV. a manželku novosondeckého vojvodu Boleslava Hanblivého, s ktorým uzavrela celoživotný sľub čistoty. Bl. Kunigunda niekedy v rokoch 1272 – 1279 darovala doživotné richtárstvo (šoltýstvo), Podolínec a okolie Henrichovi (podľa magdeburského práva), mešťanovi z Krakova s tým, aby ho dosídlil, z toho mu plynuli mnohé výsady. Sotva sa ujal svojho dedičného richtárstva, v januári 1285 vtrhli na severný Spiš Tatári. Vyplienili a vypálili aj Podolínec. „Koncom roku 1287 sa vrátili ako spojenci kráľa Ladislava IV., ale uhorská šľachta sa proti nim postavila a začiatkom roku 1288 ich v bitke pri Podolínci porazila. Počas tatárskeho vpádu zhorela aj šoltýska listina na Podolínec. Bl. Kunigunda ju v roku 1289 obnovila, keď predtým v roku 1288 darovala Henrichovi ďalší majetok – les medzi Podolíncom a Hniezdnym.



Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Služby:

autobus doktor knižnica lekáreň pošta požiarna zbrojnica reštaurácia škola škôlka športovisko telocvičňa ubytovanie

Fotogaléria

Podolínec 2 Podolínec 3 Podolínec 1 Podolínec 4 Podolínec 5 Podolínec 6

Odkazy/linky

Momentálne žiadne odkazy/linky.

HLASOVAŤ MÔŽU LEN REGISTROVANÍ UŽÍVATELIA!

MÔŽETE SA PRIHLÁSIŤ TU!

Každý mesiac z pomedzi registrovaných hlasujúcich vyžrebujeme piatich výhercov zaujímavých a hodnotných cien.

Pre hlasovanie sa zaregistrujte
Hlasovať za mesto/obec je možné maximálne jedenkrát za hodinu za jedno a to isté
mesto/obec. Hlasovať môžete za viac miest a obcí súčasne v priebehu jednej hod.!
HLASOVAŤ MÔŽU LEN REGISTROVANÍ UŽÍVATELIA!

HLASOVAŤ MÔŽU LEN REGISTROVANÍ UŽÍVATELIA!

MÔŽETE SA PRIHLÁSIŤ TU!

Každý mesiac z pomedzi registrovaných hlasujúcich vyžrebujeme piatich výhercov zaujímavých a hodnotných cien.

Pre hlasovanie sa zaregistrujte
Fotogaléria miest Fotogaléria obcí