obec

Primátor/Starosta: Ing. Miroslav Blahušiak
Prednosta/Zástupca starostu: - / JUDr. Ľubomír Liskaj
Tel.: 043/429 24 00
Mobil: -
Fax: 043/429 24 02
E-mail: obecturany@nextra.sk
Web: www.turany.sk

Úradné hodiny:

Po: 7:00 – 12:15 13:00 – 15:15
Ut: 7:00 – 12:15 13:00 – 15:15
St: 7:00 – 12:15 13:00 – 17:00
Št: nestránkový deň
Pia: 7:00 – 12:45

Po až Št prestávka na obed od 12:15 - 13:00

Prezentácia:
Turany sú veľká priemyselná obec v dolnom Turci, 11 km na východ od Martina, položená medzi 2 korytami Váhu, starým a novým, ktoré je súčasťou vážskych stupňov. Cez obec preteká Turianka, ktorá pozostáva zo Studenca vyvierajúceho v doline Studenci a z jeho prítokov, menších potôčikov. Prvý vyteká z Mlynísk a poniže Hrabín vteká do Studenca. Druhý prítok priberá v Turanoch. Tento vyteká z dvoch dolín Tiesňav a Snílova, tečie cez Černík a za hradskou sa vlieva do Studenca, čiže Turianky. Turianka sa za obcou vlieva do Váhu.

Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Primátor/Starosta: Ing. Ján Tomáš
Prednosta/Zástupca starostu: - / -
Tel.: 045/686 61 22
Mobil: 0918 334 600
Fax: 045/686 70 20
E-mail: obecnyurad@zupkov.sk
Web: www.zupkov.sk

Úradné hodiny:

Pondelok: 7.00 - 1530
Utorok: 7.00 - 15.30
Streda: 7.00 - 17.00
Štvrtok: 7.00 - 15.30
Piatok: 7.00 - 14.00
obedňajšia prestávka: 11.30 - 12.00

Prezentácia:

Malebná obec Župkov je situovaná v prekrásnej scenérii Kľakovskej doliny na úpätí pohoria Vtáčnik. Obklopuje ju krásna príroda. Obec je dosť rozľahlá a má lazovitý charakter. Obec je síce v abecednom poradí na poslednom mieste, no geograficky leží v srdci Slovenska. Obec mala hlavne v minulosti zameranie na ťažbu dreva o čom svedčí aj erb obce.

Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Primátor/Starosta: Ing. Jozef Trizuljak
Prednosta/Zástupca starostu: - / -
Tel.: 041/568 01 29
Mobil: 0905 245 263
Fax: 041/568 03 69
E-mail: info@obechornyhricov.sk
Web: www.obechornyhricov.sk

Úradné hodiny:

Pondelok   7:30 – 17:00 h.
Utorok     zatvorené
Streda     7:30 – 17:00 h.
Štvrtok    7:30 – 14:30 h.
Piatok     7:30 – 14:30 h.

obedňajšia prestávka: 11:30 – 12:00 h.

Prezentácia:

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1208, kedy bola známa pod názvom Rizot. Obec patrila v tom období hradnému panstvu Hričov. Najstarší údaj o hrade Hričov je z roku 1208, kedy sa spomína ako prediálny majetok nitrianskeho biskupstva. Nasledujúci známy dokument svedčí o tom, že kráľ Belo IV. daroval v roku 1254 Hričovský hrad a k nemu patriace majetky magistrovi Tolušovi (Bartolomej).

Keď magister Toluš zomrel, hrad spomínaný ako "castrum Hrichou" dostal roku 1265 Mikuláš, pochádzajúci z rodiny Beychovcov. V tom čase k hradu patrili osady Dolný a Horný Hričov, Peklina a Ovčiarsko. Od polovice 14.stor. bol hrad opäť v kráľovských rukách. Kráľ Žigmund ho daroval v roku 1424 svojej manželke, kráľovnej Barbore. V tých časoch hrad z poverenia kráľovnej spravoval jej služobník Ladislav Necpalsky, ktorý sa v roku 1436 stal hlavným županom Trenčianskej stolice. V 40. rokoch 15.stor. sa hradu zmocnili husiti, konkrétne husitský veliteľ Svidrigal. Od roku 1469 bol majiteľom hradu a panstva Blažej Podmanický.

K hradu vtedy patrili Dolný a Horný Hričov, Hričovské Podhradie, Peklina, Dolné a Horné Hlboké, Závadka, Lehota, Ovčiarsko, Kotešová a Dlhé Pole. V roku 1500 daroval panovník Vladislav II. hrady Hričov a Bytču aj s príslušnými panstvami Michalovi Imrefymu. Počas bojov medzi dvoma panovníkmi, Janom Zapoľskym a Ferdinandom I., sa v roku 1527 dostal hrad Hričov do nemeckých rúk. Bratia Ján a Rafael Podmanickovci Hričovský hrad v roku 1536 dobyli od Nemcov spať.

Tento ich skutok kráľ Ján Zapoľsky ocenil tak, že im ho i s panstvom daroval. Po smrti Rafaela Podmanického v roku 1558 sa Hričov dostal do rúk kráľovskej komory, ktorá Hričovský hrad spolu s panstvom a s Bytčou prepustila Anne Likavke, vdove po Gašparovi Horváthovi z Wingartu. Tá ho mala v držbe do roku 1563, keď sa týchto majetkov ujal predseda kráľovskej komory František Thurzo, ktorý ich kúpil za 17 000 zlatých.

V druhej pol.16. storočia boli obce hričovského panstva, medzi nimi aj Horný Hričov, pripojené k bytčianskemu panstvu. Obyvatelia obce sa zaoberali najmä prácou v lesoch, poľnohospodárstvom a chovom oviec. V 16. storočí sa tu pestoval chmeľ. V roku 1784 stálo v obci Horný Hričov 63 domov a žilo tu 374 obyvateľov. Do roku 1828 sa zvýšil počet obyvateľov obce na 487. Aj počas 1. ČSR zostal Horný Hričov poľnohospodárskou obcou. Zachovalo sa tu tkanie kobercov a ľanového plátna.

Do konca 1. ČSR pracovala v obci píla, ktorá však vyhorela a dve tehelne. Obec Horný Hričov postihol dvakrát požiar, a to v rokoch 1920 a 1924. V roku 1962 dali v katastri obce do prevádzky stredovažský stupeň priehrady a hydrocentrály, pričom časť pôdy bola zaplavená priehradným jazerom.

Oznam mesta/obce:

-

Služby:

Primátor/Starosta: Miroslav Blišťan
Prednosta/Zástupca starostu: - / -
Tel.: 053/449 91 02, 053/417 01 22
Mobil: 0908 981 602
Fax: -
E-mail: obec@rudnany.sk, rudnany@rudnany.sk, starosta@rudnany.sk
Web: www.rudnany.ocu.sk

Úradné hodiny:

Pondelok: 7:00 – 12:00 12:30 - 15:00
Streda: 7:00 – 12:00 12:30 - 16:00
Štvrtok: 7:00 – 12:00 12:30 - 15:00
Piatok: 7:00 – 12:00 12:30 - 14:00

Prezentácia:

Obec sa spomína v roku 1332 ako Kuffurbah, z roku 1920 ako Koterbachy, z roku 1948 ako Rudňany, maďarsky Kotterbach, Ötösbánya. V 16.-17. storočí bola osadou. Ťažilo sa tu striebro, meď a ortuť. V roku 1787 mala 33 domov a187 obyvateľov, v roku 1828 mala 56 domov a 416 obyvateľov. V 18. storočí sa majitelia baní združili do Spolku hornouhorských ťažiarov. Koncom 19. storočia medené bane upadali, z obce sa v rokoch 1880-1890 vysťahovali mnohí baníci. V roku1895 začalo Vítkovické banícke a hutnícke ťažiarstvo dolovať železnú rudu a zmodernizovalo bane. Rudňany sa stali jedným z najväčších producentov ortuti v štáte.

Aj po roku 1918 obyvatelia pracovali v miestnych baniach a úpravni rúd. V roku 1917, 1918 a 1923 boli štrajky baníkov. V rokoch 2. svetovej vojny patrili Rudňany k centrám protifašistického odporu na Spiši. V máji v roku 1942 tu bol mzdový štrajk. Počas SNP sa obyvatelia zapojili do partizánskeho hnutia. Po roku 1945 nastal rozvoj obce i závodu, ktorý zamestnával väčšinu obyvateľstva. Bol najväčším podnikom na dolovanie železnej rudy v ČSSR.

Rudňany ležia v severnej časti Slovenského Rudohoria. Nadmorská výška v strede obce je 490 m n. m., v chotári 475- 900 m n. m. Hladko modelovaný povrch na prvohorných horninách ostro kontrastuje s povrchom severozápadnej časti chotára na súvrstviach druhohorných hornín. Prevládajú smrekovo-jedľové lesy. Významné sú ložiská železnej rudy, medi a ortuti.

Pamiatky
Kostol rímskokatolícky z druhej polovice 19. storočia

Významné osobnosti
Rodisko:
Ferdinand Klug (1845 – 1909), fyziológ.

Oznam mesta/obce:
Momentálne žiadne oznamy.

Služby: