Námestovo

pondelok: 7:00 - 15:00
Utorok: 7:00 - 15:00
Streda: 7:00 - 17:00
Štvrtok: 7:00 - 15:00
Piatok: 7:00 - 15:00
Obedňajšia prestávka: 11:30 - 12:00

Pondelok 07:00 - 15:30
Utorok 07:00 - 15:30
Streda 07:00 - 17:00
Štvrtok 07:00 - 15:30
Piatok 07:00 - 14:00

V polovici 16. storočia sa Orava stala súkromným majetkom významného a bohatého Thurzovského rodu. Zemepán František Thurzo poveril schopného a silného Félixa Hyru, aby založil novú dedinu v lokalite Vasiľov. Túto lokalitu v údolí vtedajšieho Lokčianskeho potoka, dnešného Hruštínskeho potoka, nazývali podľa valacha ukrajinského pôvodu Vasiľa, ktorý na pasienkoch Oravského panstva pásol ovce a dobytok dávno pred založením dediny.

Félix Hyra prišiel do Vasiľova v roku 1554 s piatimi valaskými rodinami a založil tu dedinu. Jej pôvodný názov zachoval. V daňovom súpise z roku 1554 sa uvádza: „Wasylow je novozaložená valaská dedina pána Františka Thurzu.Obyvatelia si stavajú domy v pustých miestach a hustých lesoch a miesto pluhu používajú motyku"} V uvedenom roku vybudovali štyri usadlosti, lebo pán Ladislav Dávid, výberca štátnych daní pre kráľovstvo, im vymeral daň štyri florény, čiže jeden florén za jednu usadlosť. Valasi Ogulec, Maxim (Maxin), Frtula, Prčík a Malik s rodinami vyklčovali lesy, premieňali ich na pasienky a oráčiny a vytvorili sedliacke rale.

Félix Hyra s rodinou obýval šoltýsku raľu a stal sa dedičným richtárom obce. Jeho potomkovia žijú vo Vasiľove dodnes. V tom Čase raľa predstavovala rozlohu 30 hektárov pôdy, na ktorej si rodina postavila dom, hospodárske budovy a živila sa chovom oviec a dobytka. Rale boli pomenované podľa mien prvých osadníkov nasledovne: Ogulcova, Maximova (Maxinova), Frtulova, Prčíkova a Malíkova.

Keď Félix Hyra založil dedinu Vasiľov, v Námestovskom okrese existovala len Lokca. Okolité obce Babín, Hruštín, Breza, Krušetnica, Mútne, Vaňovka, Zákamenné, ba ani Námestovo ešte neboli založené.

Služby:

Pondelok: 7:30 – 15:30 hod
Utorok: 7:30 – 15:30 hod
Streda: 7:30 – 15:30 hod
Štvrtok: 7:30 – 15:30 hod
Piatok: 7:30 – 15:30 hod:

Pondelok: 7:30 - 11:30 12:00 - 15:30
Utorok: 7:30 - 11:30 12:00 - 15:30
Streda: 7:30 - 11:30 12:00 - 15:30
Štvrtok: 7:30 - 11:30 12:00 - 15:30
Piatok: 7:30 - 11:30 12:00 - 15:30

Obec Rabča je veľká goralská obec Hornej Oravy s 4674 obyvateľmi je treťou najväčšou obcou Oravy. Obec Rabča je prirodzené spádové sídlo miestneho významu obcí: Rabčíc, Oravskej Polhory a Sihelného.

Rabča patrí s viacdetnými rodínami s počtom detí nad 8 medzi prvé obce Slovenska. Silnými stránkami obce je mladé obyvateľstvo, kvalitný nový bytový fond, dostatočné zásoby vodných zdrojov, pekná okolitá príroda. Obyvateľstvo Rabče, najmä staršie, rozpráva goralským nárečím.

V zachovalých písomných prameňoch sa Rabča prvýkrát spomína v roku 1564 v daňových súpisoch Oravského panstva. Nové pohľady na vznik obce prinieslo objavenie rukopisnej mapy Oravy z roku 1550. Rabča je tu už zaznačená ako existujúca obec.

V roku 1608 sa zemepán Juraj Thurzo rozhodol Rabču opäť osídliť. Touto úlohou poveril Jána Ramzu z Horného Štefanova. Dňa 9. augusta vydal listinu, v ktorej Ramzu ustanovil za richtára (šoltýsa) s povinnosťou usadiť v Rabči päť valaských kolonistov. Ján Ramza priviedol do Rabče svojho brata a valachov Gembuša, Odelgu, Nováka a Krúpu. Podľa nich sa až do polovice 18. storočia nazývali sedliacke rale. Dňa 29. septembra 1616 došlo k odčleneniu časti chotára Rabče a k založeniu dediny Rabčice.

V rokoch prvej svetovej vojny (1914 – 1918) sa v obci žilo ťažko. Chlapi museli narukovať a na drobných hospodárstvach živorili ženy s deťmi. Biedu a nedostatok zvyšovali pravidelné rekvirácie dobytka, sena a slamy pre armádu.

V prvej polovici 20. storočia väčšinu občanov nachádzala obživu v poľnohospodárstve drevorubačstve, povozníctve. Každý gazda vlastnil kone. Živnosťami sa zaoberalo málo obyvateľov.

Výstavba v obci medzi dvoma vojnami bola poznačená nedostatkom finančných prostriedkov a stavebných materiálov. Okrem každodennej povinnej údržby ciest a mostov Rabčania svojpomocne pristavili kostol, postavili novú školskú budovu a farský úrad. Dňa 25. septembra 1935 zaviedli na poštu a notársky úrad telefón.

Obec od roku 1990 vedie priamo volený starosta a poslanci obce. Prvým priamo zvoleným starostom samosprávy obce bol Dušan Piták. V obci je krásny kostol, obvodné zdravotné stredisko, veľká športová hala, komplex vynovených a zateplených školských budov, veľký dom kultúry, dom služieb.

Služby: