Pamiatky na Slovensku

Keď sa chcete stretnúť s históriou, najlepším miestom na stretávku s ňou je Slovensko. Nájdete v ňom hrady, zámky, kaštiele aj zachovalé zrúcaniny. Hrdé katedrály, maličké kostolíky, ľudové skanzeny a malebné dedinky s drevenými domčekmi pamätajúce si minulé storočia. Nájdeme tu viac ako 180 hradov a zámkov a približne 400 kaštieľov. Týčia sa väčšinou na vysokých bralách, pretože v minulosti sa ich majitelia museli chrániť pred nájazdmi nepriateľov a slúžili im ako pevnosti.

Ich história spadá do stredoveku a väčšina z nich bola postavená v 13. storočí. Pod vplyvom bitiek a dobyvačných vojen z nich mnohé vyhoreli, väčšinu sa však podarilo zrekonštruovať a dnes poskytujú návštevníkom neopakovateľný dotyk s dávnymi časmi.

Archeoskanzen Havránok
Navštívte jedinečný archeologický park nad hladinou Liptovskej Mary a jednu z najstarších kultúrnych pamiatok na Liptove. Havránok je významné slovenské archeologické nálezisko, ktoré zhromažďuje pozostatky sídliska mladšej doby železnej. Pri návšteve sa Vám naskytne krásny výhľad z obrannej veže, kde môžete spoznať i pozostatky obetnej šachty s oltárikom.

Archeoskanzen Havránok

Bazilika Panny Márie na Mariánskej hore
Bazilika Navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore v Levoči patrí medzi najstaršie pútnické miesta východného Slovenska. V roku 1247 tu bola postavená prvá kaplnka, ktorá bola výrazom vďaky Spišiakov za ich záchranu na tomto mieste počas tatárskeho vpádu v rokoch 1241 – 1242. Farár Servác dal v roku 1470 kaplnku prestavať na gotický kostol a bola tam inštalovaná gotická socha Panny Márie.

Prvá veľká procesia a púť tu bola 2. júla 1671. Z pútnického miesta pre veriacich latinského i gréckeho obradu z východného a stredného Slovenska sa postupne stalo celoslovenské pútnické miesto. Pápež Ján Pavol II. povýšil kostol Navštívenia Panny Márie 26. januára 1984 na menšiu baziliku. O jedenásť rokov neskôr, 3. júla 1995, sa tu konala za jeho prítomnosti zatiaľ najväčšia púť, ktorej sa zúčastnilo vyše 650 000 ľudí.

Bazilika Navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore v Levoči

Dôstojnícky pavilón Komárno
Dôstojnícky pavilón bol postavený v rokoch 1858 až 1863 v neogotickom slohu, pripominajúcom anglickú gotiku. Je to dvojpodlažná nárožná budova s dvoma polygonálnymi nárožnými vežami na hlavnej fasáde a s terasov na prízemí. Neogotická budova bývalého Dôstojníckeho pavilónu sa nachádza v susedstve nám. gen. Klapku, smerom k Novej a Starej Pevnosti.  Na jeho hlavnej fasáde je umiestnený nápis: VIRIBVS VNITIS – V jednote je sila - heslo Františka Jozefa I. Pôvodne budova slúžila ako súbor dôstojníckych bytov pre dôstojníkov cisárskej a kráľovskej armády a ich rodiny. Na prízemí bolo zriadené kasíno pre dôstojníkov, ktoré dnes slúži pre reprezentačné účely mesta. Na nádvorí sa  v r. 1999-2000 vybudoval amfiteáter. Most, umiestnený na nádvorí symbolizuje spoluprácu Komárna a Komáromu. Na nádvorí je umiestnená aj busta Jána Selyeho.

Dôstojnícky pavilón Komárno

Dóm sv. Martina v Bratislave
Pod Bratislavským hradom, na Rybnom námestí, stojí gotický Dóm sv. Martina s pozlátenou napodobeninou uhorskej kráľovskej koruny. Dóm sv. Martina je najvýznamnejšia sakrálna stavba mesta Bratislava. Národná kultúrna pamiatka je zdobená dielami mnohých svetových umelcov. 

Dóm sv. Martina v Bratislave

Drevený kostol Brežany
Gréckokatolícky drevený kostol sv. Lukáša Evanjelistu v Brežanoch sa nachádza bokom od najväčšej koncentrácie drevených sakrálnych stavieb na severovýchode Slovenska. Kostol bol postavený v roku 1727 a stojí na miernom svahu nad dedinou v areáli cintorína. Podľa vonkajšieho vzhľadu aj vnútorného členenia sa líši od chrámov východného obradu. Súčasťou interiéru kostola je ikonostas z roku 1782.

Drevený kostol Brežany

Farský kostol Žehra
Farský kostol sv. Ducha v Žehre bol postavený majstrami, ktorí pracovali aj na Spišskom hrade. Ako stavebný materiál slúžil spišský travertín. Kostol v prechodnom skororománskom - ranogotickom slohu bol dokončený v roku 1275. Na kostole sa pretínajú dva slohy - doznievajúci románsky sloh a nastupujúca gotika. V interiéri sa zachovali vzácne gotické fresky svetového významu - jedinečné stavby stredoveké nástenné maľby, ktoré vznikali po etapách od druhej polovice 13. storočia do konca 15. storočia. V priebehu storočí bol viackrát upravovaný až do dnešnej podoby.

Farský kostol Žehra

Herliansky gejzír - národná prírodná pamiatka
Herliansky gejzír vznikol navŕtaním zvodnenej vrstvy v geologickom podloží - ide o artézsku studňu s pozitívnym prelivom, vďaka čomu sa voda v pravidelne sa opakujúcich cykloch dostáva ako gejzír na povrch. Vrt bol realizovaný v r. 1872 potom, čo sa správa Herlianskych kúpeľov rozhodla kvôli nedostatočnej kapacite minerálnych vôd hľadať jej výdatnejšie zdroje. Od iných gejzírov vo svete sa líši nízkou teplotou vody- 14 až 18 °C. V roku 1874 po navŕtaní hĺbky 330 m, počas obdobia 10 dní bez prestávky striekala voda do výšky až 112 metrov. Dnes má vrt hĺbku 404,5 m, je upravený do podoby fontány, k erupcii dochádza každých 32 až 36 hodín, výška gejzíru počas najsilnejšej fázy siaha do 15 metrov a priemerná výdatnosť silne mineralizovanej vody dosahuje 25-30 l/s. Priemerný čas erupcie je 30 minút. Napriek tomu, že erupcia postupne stráca na sile a čas medzi jednotlivými erupciami sa predlžuje, gejzír naďalej predstavuje jediný studený artézsky prameň v Európe a významnú svetovú raritu, ktorú vyhľadáva veľký počet domácich aj zahraničných návštevníkov. Herliansky gejzír bol vyhlásený za národnú prírodnú pamiatku.

Informácie o najbližšej erupcii sa dozviete na web stránkach obce www.herlany.sk alebo telefonicky na Ocu Herľany.

Chrám sv. Jakuba v Levoči
Chrám svätého Jakuba je druhý najväčší kostol na Slovensku. Jeho raritou je hlavný oltár. Vyrobený z dreva, 18,6 metra vysoký a 6 metra široký, je najvyšším dreveným neskorogotickým oltárom na svete. Toto dielo Majstra Pavla z Levoče je národnou kultúrnou pamiatkou. Chrám dodnes slúži veriacim na bohoslužby.

Chrám sv. Jakuba v Levoči

Kostol Najsvätejšej Trojice v Žiline
Kostol Najsvätejšej Trojice, ktorý poznáme tiež ako Farský kostol Panny Márie, pochádza z roku 1400. Pôvodne gotický trojloďový kostol s renesančnými prvkami postavili na mieste hradu z 13. storočia. Neskôr ku kostolu pristavili Kaplnku sv. Jána Nepomuckého, ktorá mala slúžiť ako miesto Božieho hrobu. Vtedy bola položená na kostolnú vežu aj baroková strecha a kríž.

Kostol Najsvätejšej Trojice v Žiline

Kostol sv. Kataríny Kremnica
Gotický Kostol sv. Kataríny bol postavený v 15.storočí, predtavbou staršieho románskeho kostola. V tomto gotickom kostole môžeme vidieť niekoľko cenných umeleckých diel, ako napr. neskorogotická madona na bočnom oltári a renesančná krsteľnica z mramoru. Prvá písmná zmienka o Kostole sv. Kataríny bola v roku 1526. V kostole sa nachádza vzácny organ.

Kostol sv. Kataríny Kremnica

Mestský hrad Banská Bystrica
Ďalšou národnou kultúrnou pamiatkou v Banskej Bystrici
je mestský hrad. Vznikol už pri pôvodnej banskej osade, ktorá stála na mieste dnešného mesta. Dnes v areáli hradu sa nachádza Stredoslovenská oblastná galéria. Nájdete tu zbierkové predmety z oblasti výtvarného umenia prevažne z 20. storočia. Jej obsah (vyše 9000 diel) sa považuje za najkomplexnejší svojho druhu.

Mestský hrad Banská Bystrica

Radnica v Levoči
Radnica z 15. storočia je zaujímavou architektonickou budovou v meste. Pôvodnú gotickú stavbu totiž v 17. storočí prestavali v renesančnom štýle. Zvonica bola v 18. storočí zbarokizovaná a novou strechou spojená s radnicou. Pred radnicou stojí historická klietka hanby z roku 1600. Dnes v budove nájdete Spišské múzeum.

Radnica v Levoči

Svätojánsky kostol (Stred Európy)
Svätojánsky kostol (Kostol sv. Jána) pochádza z 13. storočia, je postavený pri Kremnických Baniach. Prečo tento kostol stojí uprostred lúk není dones presne známe, traduje sa o ňom množstvo povestí. Vraj bol postavený na tomto mieste preto, aby žiadna z okolitých 6 obcí nebola znevýhodnená, keďže mal slúžiť nielen veriacim jednej obce. Zaujímavosťou v kremickej oblastí je geografický Stred Európy. Symbolický Stred Európy v podobe balvana sa nachádza pri západnom múre kostola. Na pamätníku sú osadené tabuľky, pripomínajúce historické medzníky Slovenska: prijatie Ústavy SR, Vyhlásenie Slovenskej republiky dňa 1. januára 1993.

Svätojánsky kostol (Stred Európy)

Vihorlatská hvezdáreň
Vihorlatská hvezdáreň v Humennom, založená v roku 1952, je regionálnou špecializovanou vedecko-výskumnou, kultúrno-vzdelávacou a odborno-pozorovateľskou inštitúciou v oblasti astronómie a príbuzných prírodných vied. Ľahko dostupná pre návštevníkov poskytuje možnosť prednášok a pozorovania ďalekohľadom typu Cassegrain s priemerom hlavného zrkadla 250mm v 4-metrovej kupole.

Odborná činnosť hvezdárne je sústredená vo vysunutom odbornom pracovisku na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle v prekrásnom prostredí medzi pohorím Vihorlatu a Bukovskými vrchmi vzdialené od Humenného 38 km. Dominantou observatória je Vihorlatský národný teleskop (VNT) - ďalekohľad typu Cassegrain s priemerom hlavného zrkadla 1meter, ktorý je najväčším ďalekohľadom na Slovensku.

Vihorlatská hvezdáreň

Zvolenský zámok
Zvolenský zámok je dominanta mesta Zvolen
a nachádza sa na vyvýšenom brale nad sútokom riek Slatina a Hron. Zvolenský zámok je zachovaný v pôvodnej neporušenej podobe a je zapísaný ako národná kultúrny pamiatka. Priestory Zvolenského zámku v súčasnosti využíva Slovenská národná galéria, ktorá v nich vystavuje hodnotnú zbierku gotického a moderného umenia. V lete sa na jeho nádvorí koná obľúbený divadelný festival Zámocké hry zvolenské. Blízko hradu stojí pancierový vlak, ktorý je spomienkou na Slovenské národné povstanie.

Zvolenský zámok