Pondelok: 7.00 - 16.30
Utorok: 7.00 - 16.30
Streda: 7.00 - 17.00
Štvrtok: 7.00 - 16.30
Piatok: 7.00 - 16.30
obedňajšia prestávka: 12.00 - 13.00

Územie obce bolo osídlené už od praveku. Striedali sa tu kultúry od najstaršieho neolitu až po Slovanov. Prvá písomná zmienka o obci je z 5. marca 1231. Listina z roku 1266 uvádza obec pod názvom Szenti Abraam. V obci sa nachádza drevený kostol na kamennej podmurovke, ktorý bol postavený v roku 1561. Na mieste dreveného kostola dal v roku 1782 postaviť Karol Eszterházy dnešný kostol v slohu neskorého baroka, ku ktorému boli neskôr pristavané bočné lode. Pri kostole sa nachádza barokový kríž z roku 1759. Secesný kaštieľ v Abraháme bol postavený v roku 1899 podľa plánu E. Lechnera. Najstaršia pečať obce pochádza z 18. storočia.

Obec má dlhoročnú tradíciu v oblasti športovej i kultúrnej. V súčasnosti má obec kvalitný futbalový areál a strelnicu, ktorú navštevujú aj slovenský reprezentanti v brokovej streľbe.

Pondelok: 7.30 - 16.00
Utorok: 7.30 - 16.00
Streda: 7.30 - 18.00
Štvrtok: 7.30 - 16.00
Piatok: 7.30 - 14.00
obedňajšia prestávka: 12.00 - 13.00

Obec Topoľnica sa nachádza na úrodnej Trnavskej rovine v okrese Galanta. Má veľmi výhodnú polohu. Cez obec vedie hlavná železničná trať Štúrovo - Bratislava. Autobusová doprava je zameraná na prepravu žiakov do škôl. V obci je základná škola, materská škôlka, obecný úrad a kultúrny dom. Sú tu vybudované siete vodovodu a plynu, je tu postavená čistička odpadových vôd (ČOV) a kanalizačná sieť.

- počet obyvateľov: 83, rozloha obce: 1047 ha

Prvá písomná zmienka o obci je doložená v Zoborskej listine z roku 1113 ako narias. Názov obce sa odvodzuje z maďarského slova „nyárfa“ - „topoľ“. V 16. storočí sa vyskytuje v spojení „Toós - Nyárasd“ – Jazerná Topoľnica. Obec patrila zemepánskym rodinám Méreyovcom (1533), Balassyovcom (1646), Baranyayovcom (1646) a časť panstvu Hody už od 13. storočia. K obci Topoľnica patrí aj osada Pálovce, ktorá bola súčasťou šintavského panstva. Osada do roku 1955 patrila k Matuškovu.

V obci sa nachádza rímsko-katolícky kostol sv. Štefana Kráľa, ktorý bol postavený v druhej polovici 18. storočia na staré základy. Pôvodný kostol bol postavený v roku 1307, neskôr však bol zničený povodňami, požiarmi a spustošený vpádom Turkov.
V roku 2002 bola ukončená renovácia vonkajších omietok a ukončená celková údržba.

Pondelok: 7:30 - 12:00 12:30 - 15:30
Streda: 7:30 - 12:00 12:30 - 16:30
Piatok: 7:30 - 12:00 12:30 - 14:30

Pondelok: 8.00 - 15.30
Utorok: 8.00 - 15.30
Streda: 8.00 - 15.30
Štvrtok: nestránkový
Piatok: 8.00 - 15.30

Kajal je malá obec, ktorá leží v Podunajskej nížine, v údolí Váhu. Intravilán obce je obklopený potokom, takže do obce je možné vstupovať len cez mosty. Územie obce tvorí kvalitná poľnohospodárska pôda, ktorá je aj intenzívne využívaná. Do katastra obce patrí aj časť vodnej plochy vodného diela Kráľová nad Váhom, ktorá je vhodným miestom pestovania vodných športov.

Rímsko-katolícky kostol bol postavený v 16. storočí pôvodne v renesančnom štýle. Koncom 19. storočia na ňom bola vykonaná rekonštrukcia a prestavba, kedy získal terajšiu podobu. Posledná rekonštrukcia bola vykonaná v rokoch 1992-1995 za pomoci obce a tunajších obyvateľov.
Evanjelický kostol bol postavený v roku 1898 v neogotickom štýle, a túto podobu si zachoval.
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1297 a odvtedy obec zažila pestrú históriu, ktorou boli poznačené hlavne udalosti celého regiónu. Vojny, aj svetové vojny a prírodné katastrofy viackrát poznačili aj túto obec.
V súčasnosti je tu čulý kultúrno-spoločenský život, čo spestrujú tunajší obyvatelia, podnikatelia a miestne spoločenské organizácie.

PO: 08:00 - 12:00 13:00 - 16:00
UT: 08:00 - 12:00 13:00 - 16:00
STR: 08:00 - 12:00 13:00 - 16:00
ŠTV: nestránkový deň
PIA: 08:00 - 12:00 13:00 - 16:00

Obec Čierna Voda leží na okraji Žitného ostrova v okrese Galanta. Pre obec je charakteristická rieka Čierna Voda, ktorá preteká popri obci a vytvára peknú prírodnú atmosféru. Rozloha verejnej zelene je približne 2 ha a z toho parky 1 ha.

Obec je doložená v Zoborskej listine r. 1113 ako Nek. Ďalšia písomná zmienka pochádzajúca z roku 1165 spomína obec v podobe Nech, Niech, Neku. V chotári obce bola kedysi osada Peteháza, v listine doložená r. 1323. Čierna Voda začiatkom 14. storočia patrila k panstvu Matúša Čáka, neskôr bola poddanskou dedinou šintavského panstva a po roku 1817 Ceklínskeho panstva. V prvej polovici 19. storočia tu bol rozsiahly chov oviec.

Pondelok: 7.30 - 16.00
Utorok: 7.30 - 16.00
Streda: 7.30 - 17.00
Štvrtok: 7.30 - 16.00
Piatok: 7.30 - 16.00

Územný obvod obce Dolné Saliby sa rozprestiera na južnom Slovensku, 10 km južne od Galanty. Terén obce je nížinatý s nadmorskou výškou 115 m. Pôdy obce patria z hľadiska bonity medzi najlepšie, až veľmi produkčné.

Počet obyvateľov obce je 1922 a rozloha obce je 18720 m2. Obyvatelia obce sú slovenskej národnosti (23%) a maďarskej národnosti ( 77%).

Podujatia v obci

Tradične sa v obci konajú kultúrne podujatia organizované základnou organizáciou Csemadoku a Dolnosalibského mládežníckeho klubu – ALSZIK. Spoločenské organizácie usporadúvajú plesy, prednášky a iné podujatia. Obec dvojročne organizuje obecné dni. V obci sa konajú aj športové podujatia ako napr. turnaj štyroch obcí vo futbale.

Pondelok: 7.30 - 12.00 12.30 - 15.30
Utorok: 7.30 - 12.00 12.30 - 15.30
Streda: 7.30 - 12.00 12.30 - 16.30
Štvrtok: 7.30 - 12.00 12.30 - 15.30
Piatok: nestránkový deň

Prestávka je určená od 12.00 - 12.30 hod.

História osídlenia oblasti Galanty je archeologicky doložená už od neolitu. Najstarší písomný doklad o Galante sa zachoval v listine, ktorá bola napísaná z príkazu kráľa Belu IV. v rokoch 1237-40. V tejto písomnej správe sa opisujú majetky Pannonhalmského opátstva. Do roku 1421 prechádzal majetok obce vlastníctvom viacerých rodov. Od toho roku sa majoritnými vlastníkmi galantských majetkov postupne stávali príslušníci šľachtického rodu Esterházyovcov, ktorí takmer šesť storočí udávali smer i tempo rozvoju mestečka. Galanta získala svoje prvé výsady na konanie výročných jarmokov už v 16. storočí. Výsady pozdvihli Galantu do stavu mestečiek. V roku 1635 dostala Galanta od kráľa Ferdinanda II. ďalšiu výsadnú listinu, ktorou sa mestu povolilo konanie štyroch výročných jarmokov a pribudlo k nim aj konanie týždenných trhov. Už od 16. storočia bola v Galante škola, od 17. storočia tu existovala aj nemocnica. V 18. storočí bol markantný aj rozmach remesiel, dôkazom ktorého bolo aj založenie cechu obuvníkov a cechu čižmárov. Druhá polovica 19. storočia priniesla dôležité zmeny v živote mestečka. Galanta sa stala administratívnym centrom, sídlom okresného súdu, pozemkovej knihy, daňového úradu a pošty. Hospodársky rozvoj podnietil aj zakladanie peňažných ústavov. V roku 1850 bola pripojená na železničnú sieť. Súčasná podoba mesta je výsledkom výstavby v 2 pol.20 stor.

K mestu Galanta patria aj mestské časti Hody, Nebojsa a Javorinka. Hody – prvá písomná zmienka o existencii Hodov pochádza z roku 1291. Názov Hody je slovanského pôvodu. V priebehu storočí sa menili vlastnícke pomery obce. Poslednými zemepánmi boli Esterházyovci, ktorí kaštieľ s kaplnkou v klasicistickom slohu, ktorý bol postavený v roku 1780 darovali Rádu Saleziánov, ktorí ho vlastnia aj v súčasnosti.

Javorinka – vznikla v roku 1921 ako kolónia osadníkov založená na území pri potoku Šárd medzi Matúškovom a Galantou. Obec vznikla na základe zákona, podľa ktorého sa pôdy odobraté feudálom prideľovali roľníkom, kolonistom.Kolóniu s názvom Štefánikov založili rodiny pochádzajúce z 12 stredoslovenských obcí.V roku 1960 bola obec na základe referenda pričlenená ku Galante pod názvom Javorinka.

Nebojsa – prvé písomné pramene o existencii Nebojsi pochádzajú z roku 1405. Avšak jej osídlenie na základe výskumov bolo už v dobe laténskej. V roku 1421 časť územia obce patrila Mikulášovi Esterházymu. A neskôr časť rodine Rozhnanovcov z Norimbergu. Odvtedy sa obec delila na Hornú a Dolnú. Horná patrila nemeckým kolonistom. Nebojsa bola výlučne šlachtickou obcou. Medzi najvýznamnejších zemepánov patril rod Balogh de Nebojsa, ktorý dal pravdepodobne v 18.stor. vybudovať opevnený kaštieľ, z ktorého sú dnes už iba ruiny.