Všeobecné info o Slovensku

Dejiny Slovenska

Prvé zachované väčšie doklady o osídlení Slovenska pochádzajú z konca paleolitu približne spred 250 tis. rokov (nález lebky neandertálca - Gánovce, nález sošky Venuše v Moravanoch). Približne 5000 - 4000 rokov pred Kr. sa vyskytujú prví roľníci (nálezy kamenných sekier, klinov, škrabadiel a nádob - jaskyňa Domica).

Od konca 4 st. pr. Kr. prichádza na Slovensko vo viacerých vlnách prvé menovite známe etnikum - Kelti. O prítomnosti Keltov existujú písomné zmienky v rímskych prameňoch. V 1 st. pr. Kr prichádzajú na Slovensko Dákovia, Kelti ustupujú ďalej na sever, dochádza k miešaniu keltského a dáckeho obyvateľstva a kultúry.

Od počiatku nášho letopočtu sú dácke a keltské kmene vytláčané kmeňmi Germánov. Na dnešnom slovenskom území dočasne vzniklo napríklad ich Vanniovo kráľovstvo. Dunaj tvoril hranicu s Rímskou ríšou.

Koncom 4. storočia sa začalo sťahovanie národov, na Slovensku sa vystriedalo veľmi veľa národov. Prvé slovanské obyvateľstvo osídlilo hlavné územie Slovenska asi v 5. storočí. Slovensko sa stalo súčasťou Samovej ríše v 7. storočí, samostatného Nitrianskeho kniežatstva (koniec 8. storočia - 833) a Veľkej Moravy (833-cca. 907). Roku 862 veľkomoravský panovník Rastislav žiada Byzanciu o kresťanských misionárov, byzantský cisár Michal III. súhlasí a na Slovensko posiela solúnskych bratov Konštantína (rehoľným menom Cyril) a Metoda, ktorí zostavujú hlaholiku, prekladajú Písmo sväté a bohoslužobné zvitky a knihy, organizujú cirkevnoprávne pomery na Veľkej Morave. Po zániku Veľkomoravskej ríše sa stalo postupne súčasťou Uhorska (od 10. stor. až 13. stor. do 1918), v ktorom do začiatku 12. storočia tvorilo Nitrianske kniežatstvo (Nitriansko).

Po Osmanskej expanzii sa územie bývalého Uhorska v 16. a 17. storočí dočasne zredukovalo prakticky len na Slovensko, dnešný Burgenland a západné Chorvátsko (tzv. Kráľovské Uhorsko), čím sa Slovensko stalo jadrom tohto habsburského štátu. Bratislava sa stala hlavným (1536-1784/1848), korunovačným (1563-1830) mestom a sídlom snemu (1542 - 1848) Kráľovského Uhorska resp. neskôr Uhorska. Trnava sa stala sídlom ostrihomského arcibiskupa, čím sa stala centrálnym miestom uhorskej rímsko-katolíckej cirkvi.

Roku 1787 kodifikoval Anton Bernolák spisovnú slovenčinu založenú na západoslovenskom nárečí (bernolákovčina). Roku 1843 kodifikoval Ľudovít Štúr spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia, ktorá je s malými úpravami používaná dodnes.

V revolúcii rokov 1848-49 sa Slováci pridali na stranu Rakúšanov, aby sa oddelili od Uhorska ako samostatná časť Rakúskej monarchie, čo sa im však nepodarilo.

Najhoršiemu tlaku maďarizácie čelili Slováci po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v rokoch 1867-1918.

V roku 1918 sa Slovensko stalo súčasťou Česko-Slovenska. Počas chaosu, ktorý nasledoval po rozpadnutí Rakúsko-Uhorska, krátkodobo existovala na časti slovenského územia tzv. Slovenská republika rád so sídlom v Prešove. Slovensko bolo súčasťou Česko-Slovenska do roku 1939, kedy vznikla Prvá Slovenská republika, spojenec Nemeckej ríše. Ako reakcia na vstup nemeckej armády na Slovensko roku 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie (politické a vojenské centrum Banská Bystrica; povstanie porazené, povstalci prechádzajú na partizánsky spôsob boja). Slovensko je z východu oslobodzované Červenou armádou Po 2. svetovej vojne bolo Česko-Slovensko obnovené a dostalo sa do sféry vplyvu ZSSR.

V roku 1989 nežná revolúcia ukončila komunistický režim a Česko-Slovensko sa stalo opäť demokratickým štátom.

1. januára 1993 vznikla Slovenská republika, nástupnícky štát Česko-Slovenska. Stalo sa tak po 75 rokoch existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov, na základe ústavného zákona schváleného Federálnym zhromaždením ČSFR. Od 29. marca 2004 je Slovensko členom NATO a od 1. mája 2004 členom Európskej únie.

Geografická poloha Slovenska

Slovensko je vnútrozemský štát, temer v srdci Európy. Oddávna Slovenskom prechádzali dôležité dopravné a obchodné cesty medzi Baltským a Jadranským morom a medzi Čiernym a Severným morom.
Slovensko susedí s Českom, Poľskom, Ukrajinou, Maďarskom a Rakúskom.
Slovensko zaberá časť karpatského oblúka, na juh od Karpát leží Panónska panva, kde pozdĺž Dunaja siaha Podunajská nížina, na východe krajiny sa rozprestiera Východoslovenská nížina.

Administratívne členenie

Od 13. storočia bolo historicky územie dnešného Slovenska administratívno-správne rozčlenené na stolice a neskôr na župy, ktoré predchádzali administratívnemu členeniu Slovenska do 3 krajov v roku 1960 - Západoslovenský, Stredoslovenský a Východoslovenský kraj.
Súčasná podoba rozdelenia Slovenska na 8 krajov (vyšších územných celkov) a 79 okresov nadobudla platnosť v roku 1996 na základe ukazovateľov sociálno-ekonomického rozvoja regiónov a prispela tak k systematizácii štátnej správy. Na Slovensku sa nachádza 2883 obcí, vrátane mestských častí Bratislavy a Košíc, každá s vlastnou symbolikou erbu.

Jednotlivé kraje Slovenska májú svoje špecifiká, ktoré sú výsledkom vzájomných interakčných väzieb prírodných a humánnych zložiek. Práve v kvalite a kvantite týchto prvkov sa skrýva geografický potenciál kraja s významom pre ekonomiku Slovenska. V minulosti sa jednotlivé regióny Slovenska označovali názvami spájajúcimi sa s rázovitými etnografickými alebo prírodnými špecifikami. Tak vznikli regióny Gemer, Šariš, Spiš, Zemplín, Tekov, Orava, Kysuce, Ponitrie, Liptov, Považie, Záhorie a iné. Každý z regiónov je okrem iného charakteristický aj svojimi folklórnymi zvyklosťami.

Kraje na Slovensku sa skoncentrovali okolo najväčších miest Slovenska. Odlišujú sa počtom obyvateľov, hustotou zaľudnenia a aj vekovou štruktúrou. Napríklad Banskobystrický kraj je rozlohou najväčší, naopak Bratislavský najmenší, avšak s najvyššou hustotou zaľudnenia. V Košickom kraji žije najväčší počet obyvateľov, v Trnavskom kraji ich žije najmenej. Z okresov dosahuje najväčšiu rozlohu okres Levice, najmenšiu má okres Banská Štiavnica.

Podnebie a počasie

Slovensko sa nachádza v severnom miernom pásme, s pravidelným striedaním sa štyroch ročných období,s prechodnými vplyvmi kontinentálneho a oceánskeho podnebia, čo spôsobuje sucho, v lete horúčavy a v zime mrazy. Oceánsky vzduch prináša zrážky a zmierňuje teploty. Pre horské oblasti sú charakteristické teplotné inverzie, najmä v jarnom a jesennom období.

Klíma Slovenska sa môže rozdeliť na 3 zóny:

1. Nížiny
- Nížinná podzóna s prevažujúcimi oceánskymi vplyvmi - priemerná ročná teplota je okolo 10 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je okolo 20 stupňov Celzia a teplota najchladnejšieho mesiaca neklesá v priemere pod -3 stupne Celzia. Ide o Podunajskú a Záhorskú nížinu. Typickými predstaviteľmi sú Bratislava a Hurbanovo
- Nížinná podzóna s prevažujúcimi kontinentálnymi vplyvmi - priemerná ročná teplota je okolo 9 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je okolo 20 stupňov Celzia a teplota najchladnejšieho mesiaca klesá v priemere pod -3 stupne Celzia. Jedná sa o Východoslovenskú nížinu a Košickú kotlinu. Typickým predstaviteľom sú Košice.

2. Kotliny
Priemerná ročná teplota je od 5 do 8,5 stupňa Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je v priemere medzi 15 - 18,5 stupňov Celzia a teplota najchladnejšieho mesiaca sa v priemere pohybuje od -3 po -6 stupňov Celzia. Typickými predstaviteľmi sú Poprad, Sliač a Žilina.

3. Hory
Priemerná ročná teplota je pod 5 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je v priemere pod 15 stupňov Celzia a teplota najchladnejšieho mesiaca sa v priemere pohybuje pod -5 stupňov Celzia. Typickú klímu horskej zóny reprezentuje Štrbské Pleso, Chopok a Lomnický štít.

Ročné obdobia:

Jar, leto, jeseň a zima sú štyri ročné obdobia, ktoré charakterizujú klímu a počasie na Slovensku. Každé ročné obdobie trvá tri mesiace. Vzduch z Ázie prináša na Slovensko sucho, v lete horúčavy a v zime silné mrazy. Naopak oceánsky vzduch prináša zrážky, zmierňuje letné teploty, v zime spôsobuje odmäk a v lete ochladenie počasia. V nížinách a kotlinách je často hmla, najmä v zime. Aj nadmorská výška Slovenska ovplyvňuje teplotu, klímu a počasie počas ročných období.

Jar - na Slovensku začína 21. marca a je charakteristická chladnými ránami, s priemernou dennou teplotou okolo 9°C v prvých týždňoch ročného obdobia a okolo 14°C v máji a 17°C v júni. Počasie a klíma na jar sú na Slovensku veľmi premenlivé.

Leto - na Slovensku začína 22. júna a zvyčajne sa vyznačuje teplým počasím s dennými teplotami presahujúcimi 30°C a prevažne aj teplými nocami. Júl je najteplejším letným mesiacom na Slovensku, kedy môže krajinu zasiahnuť veľmi teplá vlna počasia s teplotami až okolo 37°C, najmä v oblastiach južného Slovenska, v okolí miest Komárno, Hurbanovo alebo Štúrovo. Môžu sa vyskytovať prehánky alebo búrky.

Jeseň - na Slovensku začína 23. septembra a vyznačuje sa prevažne daždivým a veterným počasím, i keď prvé týždne môžu byť veľmi teplé a slnečné. Priemerná teplota v septembri je okolo 14°C, v novembri až 3°C.

Zima - začína 21. decembra. Počasie na Slovensku je v zime chladné s teplotami -5 až -10°C. V decembri a v januári sa zvyčajne vyskytuje sneh. V nižších nadmorských výškach sneh nepretrváva celú zimu, strieda sa s odmäkom alebo je sucho a mráz. Niekedy sa vyskytujú zrážky vo forme dažďa. V horských oblastiach Slovenska je väčšinou sneh, často sa stretávame s klimatickými inverziami počasia. Studený vzduch sa vtedy prenesie do kotlín a dolín, kým v horách je teplota vyššia so slnečným počasím.

O niektorých pravidelne sa opakujúcich javoch počasia počas ročných období hovoria pranostiky. Takouto známou pranostikou pre Slovensko je napríklad Medardova kvapka, ktorá štyridsať dní kvapká. Medarda je 8.júna. Ďalším takto sa opakujúcim javom je tzv. babie leto, ktoré sa objavuje koncom septembra a začiatkom októbra. Je to suché a slnečné ročné obdobie, počasie a teplota sú ideálne na športy, akými je napríklad horská turistika.

Zrážky:

Členitosť územia Slovenska zapríčiňuje rozdielne množstvo zrážok, ktoré spadne v rôznych regiónoch Slovenska. Pretože výdatnosť zrážok závisí hlavne od nadmorskej výšky, pohoria zohrávajú významnú úlohu v zrážkovej činnosti územia Slovenska. Keďže zrážky prinášajú na Slovensko vzduchové hmoty prevažne zo západu z Atlantického oceánu, západné a severozápadné náveterné strany pohorí sú vlhšie. Jedným z takýchto veterných miest Slovenska je mesto Nitra. Na druhej strane, za horskými prekážkami vzduch klesá, zvyšuje svoju teplotu a vysušuje sa. Tieto miesta sa vyznačujú nízkym počtom zrážok. Takýmto regiónom je napríklad Spišský kraj, ktorý leží v zrážkovom tieni Tatier. Najviac zrážok spadne vo Vysokých Tatrách, väčšinou vo forme snehu. Snehové zrážky nie sú na Slovensku neobvyklé, a to najmä v horských oblastiach, kde sa sneh drží od novembra do mája. Lyžovanie na Slovensku je preto veľmi obľúbenou činnosťou nielen pre domácich obyvateľov, ale aj turistov z okolitých krajín. Najsuchšou oblasťou Slovenska sú nížiny, kde spadne najmenšie množstvo zrážok.

Počasie a oblečenie:

Ak sa chystáte navštíviť Slovensko v letnom ročnom období, nenechajte sa prekvapiť horúcim počasím i teplotami, a preto si nezabudnite pribaliť ľahké oblečenie, slnečné okuliare a krém na opaľovanie. V zimnom ročnom období vás naopak čaká na Slovensku chladné počasie a nižšie teploty, určite budete potrebovať teplé oblečenie a čižmy. Na jar a na jeseň je prevažne mierne počasie, ale najmä na jar býva počasie často daždivé, preto si nezabudnite vziať so sebou aj dáždnik.

Zemepisné extrémy

Svetové strany:

- najsevernejší bod: Babia hora (obec Oravská Polhora) na štátnej hranici (49° 37' sev. g. šírky, 19° 28' vých. g. dĺžky)
- najjužnejší bod: Patince (47° 44' sev. g. šírky, 18° 17' vých. g. dĺžky)
- najzápadnejší bod: Záhorská Ves (48° 23' sev. g. šírky, 16° 50' vých. g. dĺžky)
- najvýchodnejší bod: Nová Sedlica (hraničný trojmedzník) (49° 05' sev. g. šírky, 22° 34' vých. g. dĺžky)

Nadmorská výška:

- najvyšší bod: Gerlachovský štít (2 654,4 m n. m.)
- najnižší bod: hladina rieky Bodrog pri Strede nad Bodrogom (94 m n. m.)
Stredy
- stred Slovenska: kóta Ľubietovský Vepor-Hrb (+/- 5-10 km)(48° 44' sev. g. šírky, 19° 28' vých. g. dĺžky)
- geometrický stred Slovenska: kóta Hájny grúň (1 207,7 m n. m.), ťažisko štátneho územia
- stred Európy (zemepisný): kostol sv. Jána v Kremnických Baniach (+/- 5-10 km)(48° 45' sev. g. šírky, 18° 55' vých. g. dĺžky)

Vzdialenosti (vzdušné):

- najväčšia dĺžka: 428,8 km medzi obcami Záhorská Ves a Nová Sedlica
- najkratšia šírka: 77,6 km medzi obcami Orlov a Hosťovce
- najkratšia vzdialenosť k moru: 361 km k Rijeke pri Jadranskom mori

Naj zaujímavosti na Slovensku:

- najvyššia kostolná veža: Spišská Nová Ves (87 m)
- najväčší zo 170 hradov a zámkov: Spišský hrad
- najstaršia ľadová jaskyňa v Európe: Dobšinská ľadová jaskyňa
- najdlhšia slovenská rieka: Váh
- najvyššie položená obec: Štrbské pleso, 1355 m nad morom
- najväčší riečny ostrov v Európe: Žitný ostrov na Južnom Slovensku, 132 612 ha
- najväčší prírodný park: Národný park Nízke Tatry, 81 000 ha
- najstaršia chránená rastlina na Slovensku: plesnivec
- najväčšie i najhlbšie jazero SR: Veľké Hincovo pleso - 20,1 ha, hĺbka 53 m
- miesto s najnižšou ročnou priemernou teplotou: vrchol Lomnického štítu (2 632 m n.m.) - 3,7 °C
- lokalita s najvyšším priemerom zrážok za rok: Zbojnícka chata (1 960 m n.m.) - 2 130 mm
- prvá tlačená kniha: latinská učebnica od Lucasa Fabinusa, roku 1573 v Prešove
- prvé noviny: Prešporské noviny, júl roku 1783 v Prešporku (Bratislava)
- najväčšia obec Slovenska: Smižany (8269)
- najväčší drevený oltár na svete: Levoča - Kostol sv. Jakuba, autor Majster Pavol z Levoče, začiatok 16. storočia, výška 18,6 m a šírka 6,3 m

Geológia Slovenska

Väčšinu územia Slovenska zaberajú Západné Karpaty, pásmové pohorie s výraznou príkrovovou stavbou, ktoré je súčasťou alpsko-himalájskej sústavy. Západné Karpaty sa podľa platného členenia delia na viacero pásiem. Vonkajšie Západné Karpaty (ležiace na vonkajšej strane Karpatského oblúka), ktoré bol vrásnené na konci paleogénu a v neogéne. Tvorí ich čelná priehlbina a flyšové pásmo. Geologicky komplikované bradlové pásmo tvorí vonkajšiu hranicu Centrálnych Západných Karpát. Do Centrálnych Západných Karpát patrí okrem bradlového aj pásmo jadrových pohorí, veporské a gemerské pásmo, ktoré dovedna budujú najväčšiu a najvyššiu časť Slovenska. Južne od nich sa nachádzajú Vnútorné Západné Karpaty, tvorené meliatským a bükkským pásmom. Spomedzi ostatných južnejších pásiem Západných Karpát na územie Slovenska zasahuje iba zemlpínske pásmo. Jednotlivé pásma sú na seba nasúvané, približne smerom z juhu na sever. Najdôležitejšie orogenetické pohyby postihli Západné Karpaty vo vrchnej jure, strede kriedy a miocéne. Po skončení hlavných orogenetických pohybov alpínskeho vrásnenia došlo v paleogéne a neogéne k vzniku viacerých zlomov, pozdĺž ktorých niektoré bloky poklesli a vytvorili tak paleogénne a neogénne kotliny. Na niektorých zlomoch došlo tiež k výlevom sopečných hornín, najmä na strednom a východnom Slovensku. Začiatkom štvrtohôr sopečná činnosť postupne ustala. Počas ľadových dôb vznikli v najvyšších pohoriach horské ľadovce. Od konca treťohôr možno sledovať prejavy eróznej a transportnej činnosti vetra a riek tak ako ich poznáme dnes.

Nerastné bohatstvo:

Spomedzi energetických surovín sa dnes na území Slovenska ťažia ropa, zemný plyn, hnedé uhlie a lignit. Ťažba ropy pokrýva iba okolo 1 % a ťažba zemného plynu 3 % domácej spotreby. Spotreba hnedého uhlia pokrýva 80 % domácej spotreby, zvyšok je podobne ako celá spotreba čierneho uhlia zabezpečená dovozom z Česka. Ďalšie energetické suroviny ako urán, antracit, bitumenózne bridlice a neživičné plyny nie sú pri dnešných cenách vhodné pre rentabilnú ťažbu. Spomedzi rúd bola na Slovensku donedávna ťažená už iba železná ruda (siderit), ktorej ťažba pokrývala 11 % domácej spotreby. V priebehu leta 2008 však ťažba ustala. Na Slovensku sa na rozdiel od okolitých krajín nachádzajú zásoby antimónu, ktorý sa však v súčasnosti neťaží. Krajina má značné zásoby nerudných surovín, z ktorých veľký význam má hlavne ťažba magnezitu, ktorý je exportovaný a predstavuje okolo 6 % svetovej ťažby tejto suroviny. Z celosvetového merítka je významná aj ťažba perlitu a zeolitov. Významným je i novo otvárané ložisko mastenca pri Gemerskej Polome. Medzi ostatné na Slovensku ťažené nerudné suroviny patrí barit, bentonit, kaolín (pokrýva asi 26 % domácej spotreby), keramické íly, petrurgický bazalt, stavebný a obkladový kameň, dolomit, vápenec, kamenná soľ (pokrýva asi 20 % domácej spotreby), anhydrid (pokrýva asi 45 % domácej spotreby), živce, zeolity, kremenné piesky a ďalšie. V minulosti bola krajina významným producentom zlata, striebra, medi a ďalších rúd, ktorých ložiská sú v dnešnej dobe vyťažené. V malej miere pokračuje iba ťažba zlata v Kremnici.

Obyvateľstvo Slovenska

- najvyšší počet obyvateľov majú kraje: Prešovský, Košický a Nitriansky
- najvyšší počet obyvateľov majú mestá: Bratislava, Košice a Prešov
- najväčšiu hustotu zaľudnenie majú kraje: Bratislavský, Trenčiansky a Trnavský
- najväčšiu rozlohu majú mestá: Vysoké Tatry (mesto), Bratislava a Košice

Najväčší úbytok obyvateľstva je v Bratislavskom, Myjavskom, Košickom, Medzilaborskom a Sobraneckom okrese. Najväčší prírastok obyvateľstva je na Spiši, Orave, Above a Zemplíne.

Jazyk

Štátnym jazykom je slovenský jazyk, obyvatelia hovoria po slovensky. Je niekoľko oblastí, v ktorých žijú občania maďarskej národnosti, preto sa v niektorých oblastiach Slovenska hovorí aj po maďarsky a stretnete sa aj s maďarskými názvami obcí alebo nápismi na obchodoch.

V školách sa od roku 1989 učí okrem slovenského jazyka ako druhý jazyk anglický alebo nemecký jazyk, zriedkavejšie španielsky, francúzsky alebo taliansky jazyk. Do roku 1989 sa učil ako druhý jazyk ruský jazyk, zriedkavejšie anglický alebo nemecký jazyk. Preto môže mať anglicky alebo nemecky hovoriaci zahraničný turista pri komunikácii so staršou generáciou problém. Jazykovo príbuzné jazyky sú český jazyk, poľský jazyk, chorvátsky jazyk, ukrajinský a ruský jazyk.

Politika SR

Politický systém Slovenskej republiky:

Slovensko je demokratický štát. Štátna moc v ňom patrí ľudu, občanom. Tí sa podieľajú na moci prostredníctvom svojich volených politických zástupcov zvolených v demokratických voľbách. Moc v štáte je rozdelená na 3 nezávislé zložky: zákonodarnú, výkonnú a súdnu. Tieto sa navzájom dopĺňajú a kontrolujú. Najvyššími orgánmi moci a predstaviteľmi politického systému v SR sú Národná rada Slovenskej republiky, vláda Slovenskej republiky a prezident Slovenskej republiky.

Legislatíva:

Parlament (NR SR) je najvyšším legislatívnym orgánom štátu. Má 150 členov – poslancov volených v demokratických voľbách, ktoré sa konajú (okrem prípadu predčasných volieb) raz za štyri roky. Volebný systém pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky je pomerný, výsledky volieb a prerozdelenie hlasov na poslanecké kreslá teda do veľkej miery kopírujú pomer hlasov voličov. Poslanci svoj mandát získavajú ako jednotlivci na kandidátke, nemôže im teda by byť odobratý v prípade, že sa ich názory rozchádzajú z názorovou líniou strany, t.j. neexistuje tu imperatívny mandát.

Prezident Slovenskej republiky:

Hlavou Slovenskej republiky je prezident. Prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. Prezidenta volia občania Slovenskej republiky v priamych voľbách tajným hlasovaním na päť rokov.

Exekutíva:

Vláda sa skladá z ministrov, ktorí vzišli z politických strán, ktoré vytvorili väčšinovú koalíciu, t.j. takú ktorá má viac ako 75 poslancov v pléne NR SR. Na čele vlády stojí premiér, ktorý nedisponuje vlastnou ministerskou agendou. V prípade, že sa poslanci stanú ministrami svojho poslaneckého mandátu sa dočasne vzdávajú a na ich miesto nastúpia náhradníci (napr. v Českej republike im zostáva, čo následne spôsobuje vysoké absencie ministrov na hlasovaniach v Poslaneckej snemovni). V prípade, že rezignujú alebo sú odvolaní, mandát sa im vráti a oni nastúpia do parlamentu ako radoví poslanci.

Ministerstvá Slovenskej republiky:

Na Slovensku pôsobí 14 ministerstiev:
- Ministerstvo zahraničných vecí SR
- Ministerstvo vnútra SR
- Ministerstvo hospodárstva SR
- Ministerstvo financií SR
- Ministerstvo životného prostredia SR
- Ministerstvo spravodlivosti SR
- Ministerstvo pôdohospodárstva SR
- Ministerstvo obrany SR
- Ministerstvo zdravotníctva SR
- Ministerstvo kultúry SR
- Ministerstvo školstva SR
- Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
- Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR
- Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR

Súdy a súdna moc:

Sústava súdov v SR je rozdelená na Všeobecné súdy a Vojenské súdy. Sústavu všeobecných súdov v SR tvorí:
1. stupeň - okresné súdy
2. stupeň - krajské súdy
3. stupeň - Najvyšší súd SR

Ústavný súd so sídlom v Košiciach má samostatné právne postavenie a nepatrí do sústavy všeobecných súdov.
Vojenské súdy (sú tri obvodové a Vyšší vojenský súd) rozhodujú o trestných veciach týkajúcich sa príslušníkov armády.
Občania Slovenskej republiky sa môžu odvolať na Európsky súd pre ľudské práva so sídlom v Štrassburgu vo Francúzsku.

Generálna prokuratúra Slovenskej repuliky:

Generálna prokuratúra SR je samostatný štátny orgán, ktorý chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

Ekonomika SR

V súčasnosti prebieha trend posilňovania slovenskej koruny voči euru i voči českej korune. 1. januára 2009 sa oficiálnou menou stalo euro.

Priemysel:

Slovenskú ekonomiku ťahá hlavne automobilový priemysel, sú tu závody spoločnosti Volkswagen v Bratislave, PSA Peugeot-Citroën v Trnave a Kia v Žiline. Druhý najdôležitejší priemysel je elektrotechnický priemysel. Pri Nitre má továreň spoločnosť Sony, pri Galante spoločnosť Samsung. Slovenský priemysel má priaznivé vyhliadky na rozvoj a mal by rásť aj v nasledujúcich rokoch. Na Slovensku sa v roku 2007 vyrobilo 571 071 automobilov, čo je najviac automobilov na svete v prepočte na jedného obyvateľa, konkrétne 105,7 áut na tisíc obyvateľov.

Poľnohospodárstvo:

Slovensko má rozvinuté poľnohospodárstvo. Pestuje sa hlavné obilie, v okolí Bratislavy a v regióne Tokaj víno. Vo vyšších polohách je rozvinutý chov domácich zvierat, hlavne ovcí a dobytka. V južných oblastiach sa pestuje hlavne paprika, na severe zemiaky.

Zdravotníctvo na Slovensku

Na Slovensku je zdravotníctvo na veľmi dobrej úrovni. Každá obec má zdravotné stredisko, v každom meste je nemocnica, poliklinika a niekoľko zdravotných stredísk. Vysoko špecializované nemocnice sú napríklad v Bratislave, Martine, Banskej Bystrici alebo v Košiciach. V každej nemocnici je pohotovostná služba, ktorá je k dispozícii denne, počas pracovných dní od popoludňajších hodín. Rýchla zdravotná pomoc poskytuje služby 24 hodín denne a privoláva sa na telefónnom čísle 155 a 112.

Zdravotná starostlivosť je hradená zo zdravotného poistenia pacientov. Zdravotné poistenie je povinný platiť každý občan SR. Odvádza sa zo mzdy. Za deti, invalidov a ženy na materskej dovolenke platí poistné štát. Pacient si sám platí len za nadštandardné výkony (plastika, sterilizácia ...) a za vyšetrenie na administratívne účely. Cenníky jednotlivých platených úkonov sú umiestnené v ambulanciách. V slovenskom zdravotníctve sa dopláca za liečbu u zubných lekárov. Pacienti si tiež hradia časť sumy liekov alebo celú cenu lieku. Pri hospitalizácii v nemocnici sa však platí, no operačné výkony sú hradené zo zdravotného poistenia. Za ošetrenie na pohotovosti bez následnej hospitalizácie zaplatíte 60 Sk. Ošetrenie cudzincov, ktorí sa aktuálne zdržujú na území Slovenska, sa vykonáva buď po preukázaní sa zdravotným preukazom Európskej únie alebo za priamy poplatok, ktorého výška závisí od zdravotného výkonu.

Lekári ordinujú zvyčajne od 7.30 do 15.00 hodiny. Na Slovensku pôsobia lekári prvého kontaktu – všeobecní pre deti a dorast, všeobecní pre dospelých, gynekológovia, stomatológovia a špecialisti.

Lieky sa predávajú v lekárňach, ktorých je na Slovensku veľmi veľa. V každom meste ich je niekoľko. Lekárne sú dostatočne vybavené liekmi, ich úroveň je veľmi dobrá. Lekárne sú zvyčajne otvorené od 7.30 do 15.30 hodiny, po uplynutí otváracej doby má vždy minimálne jedna lekáreň (v závislosti od veľkosti mesta) pohotovostnú službu do 18.00 – 22.00 hodiny. Názov, adresu a otváracie hodiny pohotovostnej lekárne sa môžete dočítať na dostupnom mieste každej lekárne alebo na internetovej stránke daného mesta.

Veľké nemocnice na Slovensku:

Nemocnice - Bratislava:
- Fakultná nemocnica s poliklinikou Bratislava:
Kramáre - Ľ. Dérera, Limbová 5, Tel.: 02/595 41 111
Ružinov - Ružinovská 6, Tel.: 02/482 34 11
Staré mesto - Mickiewiczova 13, Tel.: 02/572 90 111
Petržalka - Sv. Cyrila a Metoda, Antolská 11, Tel.: 02/686 71 111
- Detská fakultná nemocnica s poliklinikou, mestská časť Kramáre, ulica Limbová 1, Tel.: 02/593 71 111
- Národný onkologický ústav, ulica Klenová 1, Tel.: 02/593 78 111
- Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, Pod krásnou hôrkou 1, mestská časť Kramáre, Tel.: 02/593 20 111
- Vojenská nemocnica: Cesta na Červený most 1, Tel.: 02/593 51 216

Nemocnica - Banská Bystrica:
- Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica, Tel.: 048/472 65 11,
Nemocnica - Košice:
- Fakultná nemocnica L. Pasteura, pracovisko na ul. Rastislavova 43, Tel.: 055/615 31 11, pracovisko na triede SNP 1, Tel.: 055/640 21 11
Nemocnica - Martin:
- Martinská fakultná nemocnica, Kollárova 2, Martin, Tel.: 043/420 33 03
Nemocnica - Žilina:
- Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina, ul. Vojtecha Spanyola 43, Tel.: 041/511 01 11
Nemocnica - Prešov:
- Fakultná nemocnica s poliklinikou J.A.Reimana Prešov, Hollého 14, Tel.: 051/701 11 11

Zdravotné poisťovne na Slovensku:
- Všeobecná zdravotná poisťovňa (info 0850 003 003)
- Dôvera (info 0800 150 150)
- Apollo (info 0800 120 004)
- Union (info 0850 003 333)
- Európska zdravotná (info 0800 111 115)
- Spoločná zdravotná poisťovňa (info 0850 311 443)

Školstvo na Slovensku

Povinná, pôvodne 6 ročná školská dochádzka bola na území dnešného Slovenska zavedená v roku 1868. Od roku 1922 8 ročná, neskôr v priebehu éry socializmu rozšírená na 10 ročnú povinnú školskú dochádzku, ktorú môžu žiaci absolvovať na základných a stredných školách, resp. 8 ročných gymnáziách. Negramotnosť obyvateľstva sa pohybuje okolo 0,6 % populácie nad 15 rokov. Vzdelávanie je poskytované aj v jazykoch viacerých národnostných menšín. Okrem toho ponúka školstvo aj možnosť navštevovať základné umelecké školy, kam môžu deti chodiť dobrovoľne mimo riadneho vyučovania. Na základných školách môžu menšie deti tráviť čas po vyučovaní v školských kluboch.

Školy na Slovensku:
- štátne
- cirkevné
- súkromné

Základné druhy škôl:
- materské školy (3-6 roční)
- základné školy (6, resp. 7 - 14, resp. 15 roční)
- stredné školy (16-19 roční)
- vysoké školy, univerzity (od 19 rokov)

Všetky štandardné stupne vzdelania, vrátane vysokého sú štátom poskytované bezplatne. Na Slovensku existuje niekoľko desiatok vysokých škôl a univerzít. V roku 2006 absolvovalo vysokoškolské štúdium na Slovensku 34 535 absolventov. Ani jedna zo slovenských univerzít sa nedostala medzi 500 najlepších univerzít na svete.

Medzi najkvalitnejšie univerzity a vysoké školy v rámci východoeurópskeho regiónu (podľa hodnotenia vedeckého publikovania na internete) na Slovensku patria Univerzita Komenského, Technická univerzita v Košiciach, Slovenská technická univerzita v Bratislave, Poľnohospodárska univerzita v Nitre a Univerzita Pavla Jozefa Šafárika.

Veda a výskum

Veda a výskum sú na Slovensku spojené najmä so štátom financovanými vysokými školami, odbornými ústavmi a Slovenskou akadémiou vied. Súkromný sektor sa vo sfére vedy a výskumu zatiaľ prakticky nevyskytuje. Všeobecne kvalitnú úroveň, porovnateľnú so svetovou majú technické odbory a fyzika. Výdavky na vedu a výskum napriek snahám o zvýšenie na hranicu 3 % HDP do roku 2010 na Slovensku nestúpajú a už niekoľko rokov sa pohybujú okolo 0,5 % HDP, pričom podiel mierne klesá a v roku 2008 bol 0,47%)(pri tom ešte v roku 1989 dávalo 3,9 % HDP, čo bolo na svetovej úrovni).

Média

Televízia:

Od zániku Česko-slovenskej televízie vysiela na Slovensku verejnoprávna - Slovenská televízia, ktorá má tri kanály (Jednotka, Dvojka a Trojka). V roku 2006 oslavuje Jednotka (do roku 2004 STV 1) svoje 50. výročie. Dvojka (do roku 2004 STV 2) prevažne vysiela slovenské dokumenty, slovenské filmy a aj zahraničné filmy (nekomerčné). Riaditeľom STV je Štefan Nižňanský. Roku 1996 začala vysielať aj komerčná TV Markíza, ktorá je dodnes najsledovanejšou televíziou, a v roku 2006 oslavovala 10. narodeniny. Jej riaditeľom je Václav Mika. Z televízie Global vznikla nová TV JOJ. Riaditeľom je Richard Flimel. Okrem týchto štyroch televízií s dominantným postavením na trhu sú na Slovensku aj monotématický, TVA (obchodné správy), Nautik TV (pôvodne podmorský svet, v súčasnosti predovšetkým interaktívne relácie), MusicBox (hudobná stanica), TA3 (vysiela spravodajstvo z domova i zahraničia), Ring TV (v noci vysiela na kanáli TA3 interaktívne relácie).

Tlač:

Najpredávanejšie denníky na Slovensku sú: Nový Čas, Pravda, SME, Új Szó , Hospodárske noviny a Plus Jeden Deň. Nový Čas pre ženy, Plus 7 dní, Báječná žena, Život a Eurotelevízia patria medzi najčítanejšie týždenníky. Najpredávanejšie mesačníky sú: Nový Čas krížovky, Záhradkár, Zdravie, Eva, Emma, Kamarát a Rebecca.

Rozhlas:

Najpočúvanejšie rádiá na Slovensku sú Rádio Expres, Rádio Slovensko (SRo 1), Fun Rádio, Rádio Okey, Rádio Regina (SRo 4), Jemné melódie a Rádio FM (SRo 3).
Slovenský rozhlas vysiela už 80 rokov, na Slovensku má 5 rádiových staníc - Rádio Slovensko, Rádio FM, Rádio Devín, Rádio Regina, Rádio Patria a v bližšom čase chce začať vysielať na krátkych vlnách do zahraničia. Riaditeľkou je Miroslava Zemková. Sídlo Slovenského rozhlasu je v Bratislave.

Šport

Vzhľadom na to, že Slovensko sa nachádza v miernom podnebnom pásme, je možné vykonávať športy s letným ako aj zimným zameraním. Medzi populárne športy na Slovensku patria: futbal, ľadový hokej, tenis, hádzaná, basketbal, vodný slalom, lyžovanie, cyklistika, florbal a ďalšie.

Slovenská národná futbalová reprezentácia nikdy podľa hodnotení nepatrila k svetovej, či európskej špičke, futbal sa však teší pomerne veľkej obľube. Slovenský futbalový zväz riadi slovenský futbal a pod jeho záštitou sa organizujú oficiálne futbalové súťaže na Slovensku ako Corgoň liga, I. liga a ďalšie. Slovenský tím si v roku 2010 zahrá na MS vo futbale v Juhoafrickej republike, a to prvýkrát v ére samostatnosti.

Slovenská národná reprezentácia v ľadovom hokeji má za sebou viacero úspechov (napr. strieborná medaila na majstrovstvách sveta v roku 2000, zlato v roku 2002 či bronz v roku 2003). Slovenský zväz ľadového hokeja je hlavný riadiaci orgán slovenského ľadového hokeja. Slovensko má viacero oficiálnych mužských hokejových súťaží, napr. Slovnaft Extraligu, 1. hokejovú ligu, zastúpený je aj ženský hokej v 1. lige žien a juniorský a dorastenecký hokej v príslušných ligách.

Gastronómia

Slovenská kuchyňa je veľmi rôznorodá líši sa v závislosti od regiónov. Je ovplyvnená okolitými kuchyňami, najmä českou, poľskou a maďarskou. V slovenskej gastronómii prevládajú jedlá vidieckeho pôvodu. Pre severné oblasti Slovenska sú typické jedlá pastierskeho pôvodu ako bryndzové halušky, na rozdiel od juhu Slovenska, kde sú silno zastúpené jedlá z maďaskej kuchyne, ako napríklad guláš. Národným jedlom sú bryndzové halušky.

Kultúra na Slovensku

Kultúrny život na Slovensku je bohatý. V každom meste, ale i v každej dedine je kultúrny dom, v ktorom sa konajú rôzne kultúrne podujatia pri príležitostiach, akými sú napríklad oslava Dňa matiek, alebo rozdávanie darčekov na Deň sv. Mikuláša. Kultúrny život obohacujú rôzne programy a vystúpenia detí, ochotníckych súborov, výstavy ovocia, zeleniny alebo kresieb. V mestách sa okrem toho konajú v kultúrnych domoch vystúpenia umelcov, napríklad zabávačov, spevákov a organizujú sa rôzne súťaže.

Koncerty hudobných skupín a spevákov sa konajú väčšinou vo väčších priestoroch, akými sú športové haly. Množstvo akcií sa tiež koná na mestských námestiach. Takýmito kultúrnymi podujatiami sú rôzne jarmoky, vystúpenia a každoročné sezónne podujatia. Veľa kultúrnych podujatí má spojitosť so slovenskými tradíciami.

Slovenské divadlá:

Významným nositeľom kultúry na Slovensku sú divadlá, ktorých herecké obsadenie je na vysokej úrovni. Z divadelných vystúpení si môžete vybrať činohru, operu, balet alebo divadelné predstavenia bábkových divadiel.

Na Slovensku nájdete asi 40 divadiel. Do divadla chodia aj žiaci zo škôl, aj zamestnanci mnohých firiem, ktoré spestrujú kultúrny život svojich zamestnancov voľnými vstupenkami do divadla alebo organizovanými návštevami divadelných predstavení. Predstavenia sú často vypredané aj vopred. Vybrať si môžete detské predstavenie, bábkové divadlo, balet, operu, klasické či moderné divadelné predstavenie. Najviac divadiel je v Bratislave, okrem divadiel sídli v Bratislave aj Slovenská filharmónia.

Najvýznamnejšie slovenské divadlá:
- Slovenské národné divadlo v Bratislave - v SND pôsobí činohra, slovenský balet a opera. Historická budova SND je na Hviezdoslavovom námestí. V súčasnosti je v prevádzke aj nová, moderná budova Slovenského národného divadla na Pribinovej ulici. Predstavenia sú zaujímavé a na svoje si prídu deti i dospelí. Navyše divadelné predstavenia na Slovensku sú cenovo dostupné pre všetky vrstvy obyvateľstva. Vstupné na činohru sa pohybuje v cene od 2,65 – 13,30 Eur. Za vstupné do opery zaplatíte približne od 10 – 43 Eur
- Štátna opera v Banskej Bystrici
- Činoherné divadlá sú aj - v Nitre, Martine, Žiline, Zvolene, Prešove, Rožňave, Komárne či Spišskej Novej Vsi
- Divadlo Andreja Bagara v Nitre - budova divadla sa nachádza na Svätoplukovom námestí na konci pešej zóny, v divadle sa hrajú inscenácie svetovej klasiky i modernej drámy, predstavenia sú žánrovo a tematicky rôznorodé, divadlo nezabúda ani na detských a mladých divákov
- Štátne divadlo v Košiciach - v divadle je činohra, balet a opera. Divadlo sídli v storočnej historickej budove a divadelníctvo má viac ako 600 ročnú tradíciu. Program divadla je naozaj pestrý, ponúka baletné predstavenia, známe opery a detské predstavenia. Ceny vstupeniek sú už od 1,65 Eur, vstupné do opery stojí od 3,30 – 6,60 Eur

Kvalitní slovenskí herci a režiséri sa postarajú o váš kultúrny zážitok. Ponúkajú vám divadelné predstavenia v slovenskom jazyku, stačí si len vybrať z rôznych žánrov. Predstavenia sa v divadle hrajú väčšinou každý deň počas divadelnej sezóny.

Zoznam divadiel na Slovensku:
Bratislava:
- Slovenské národné divadlo (nová budova SND a historická budova SND), Nová scéna, Štúdio 12, Divadlo Astorka Korzo' 90, Divadlo Aréna, Štúdio L + S, Divadlo West, Radošinské naivné divadlo, Bratislavské bábkové divadlo, Divadlo Stoka, Divadlo GUnaGU, Divadlo AHA, Štúdio kaplnka, Teátro Wűstenrot, Divadlo Ludus, Slovenské Mimo divadlo, Teátro Neline a Mestské divadlo Bratislava
Nitra:
- Divadlo Andreja Bagara, Staré divadlo a Teatro tatro
Trnava:
- Divadlo Jána Palárika
Zvolen
- Divadlo J.G.Tajovského a Divadlo Maska
Banská Bystrica:
- Štátna opera, Bábkové divadlo na Rázcestí, Tanečné divadlo, Štúdio tanca, Divadlo z Pasáže a D44
Martin:
- Slovenské komorné divadlo
Žilina:
- Mestské divadlo, Bábkové divadlo a Phenomenon theatre
Prešov:
- Divadlo Jonáša Záborského a Divadlo Alexandra Duchnoviča
Košice:
- Štátne divadlo, Bábkové divadlo, Divadlo Thália, Divadlo Romathan, Divadlo v kufri, Divadlo Maškrta, Staromestské divadlo, Divadielko Madrid – EUS a Divadlo na peróne

Slovenské kiná:

Ďalšou kultúrnou inštitúciou, ktorú môžete okrem divadla na Slovensku nájsť, je kino. Je obľúbeným miestom pre sledovanie premiér filmových noviniek, aj keď v posledných rokoch mu konkurujú DVD nosiče a videokazety s domácim kinom. Kino nájdete v každom meste, ale i na dedinách. Vo väčších mestách je zvyčajne viac než jedno kino a ponúka bohatý výber pre nadšencov filmovej kultúry.

Slovenské tradície a folklór

Slovensko má bohaté kultúrne tradície, folklór je veľmi výrazný a zaujímavý. Slovenský národ svoj folklór dôsledne udržiava, piesne, hudba a tanec sa prenášajú z generácie na generáciu. Na Slovensku pôsobia mnohé folklórne súbory.
- najznámejšie folklórne súbory na Slovensku sú:
SĽUK v Bratislave, Šarišan v Prešove a Lúčnica v Bratislave
- najvýznamnejšími oblasťami slovenského folklóru sú:
severné regióny Slovenska, Orava, Liptov a východ Slovenska v okolí Zemplína
V minulosti mala každá oblasť na Slovensku svoj typický kroj, nárečie aj ľudové zvyky.

Mnohé slovenské ľudové piesne sú veľmi rytmické a veselé, zabavia pri tanci, niektoré sú naopak smutné a hovoria o láske medzi ľuďmi, sklamaniach, o láske k rodnému kraju, o kráse alebo zábave. Ľudové piesne sa spievajú nielen na folklórnych slávnostiach, ale učia sa ich aj deti v školách, aby poznali svoje kultúrne dedičstvo. Tradičný tanec možno vidieť na festivaloch a folklórnych slávnostiach, ktoré sa každoročne konajú po celom Slovensku.

Ľudové piesne:

Slovensko má mnoho známych a obľúbených ľudových piesní. Niektoré z nich:
Anička dušička, kde si bola; Bodaj by vás, vy mládenci; Čerešničky, čerešničky; Červené jabĺčko; Čierne oči choďte spať; Čo sa mi môže stať; Ej, padá, padá rosička; Horela lipka; Chodila dievčina; Jedna ruža, dve ruže; Krásna, krásna; Na Kráľovej holi; Na Orave dobre; Neďaleko od Trenčína; Nepi Jano, nepi vodu; Pondelok doma nebudem; Prešporská kasáreň; Prší, prší; Slovenská rodná dedina; Tam pod Tatrami; To tá Heľpa; V záhradôčke pod okienkom; Z Východnej dievčatá; Žalo dievča; a mnohé ďalšie.

Folklórne slávnosti:

Na folklórnych slávnostiach vystupujú účinkujúci v krojoch, spievajú piesne, tancujú, hrajú na hudobných nástrojoch. Folklórne slávnosti pod Poľanou sú známe aj v zahraničí, je to medzinárodný festival ľudovej hudby, tanca a spevu spojený s prehliadkou folklórnych súborov a určený aj pre zahraničných Slovákov. Uskutočňuje sa v amfiteátri v Detve. Folklórny festival je spojený s jarmokom, kde sa predávajú tradičné výrobky slovenských remeselníkov.

V Múzeu oravskej dediny, v Zuberci, sa uskutočňujú Podroháčske folklórne slávnosti, tiež spojené s jarmokom ľudových remesiel.

Múzeum slovenskej dediny v Martine organizuje Dožinky, ktoré predstavujú oslavu zberu úrody, ukážku jej tradičného zberu a ručného spracovania.

Celonárodné slovenské kultúrne podujatie sa koná vo Východnej počas letných mesiacov. Je to folklórny festival s medzinárodnou účasťou, na ktorom je predstavená tradičná ľudová kultúra, remeslá, spev, tanec, zvyky a obyčaje. Festival vo Východnej patrí medzi najvýznamnejšie na Slovensku. Tieto festivaly trvajú väčšinou od piatka do nedele a konajú sa v júli, alebo v iných letných mesiacoch.

Tradičné slovenské remeslá:

Jarmok ľudových remesiel sa konáva každoročne v Nitre a iných slovenských mestách. K tradičným remeselníkom na Slovensku patrili a ešte aj patria drevorezbári, keramikári, drotári, tkáči, kováči, hrnčiari, výrobcovia fujár (typický folklórny hudobný nástroj vysoký ako ľudská postava vyrobený z dreva), korbáčov, prútených výrobkov, čipiek, výšiviek, šperkov, kožených výrobkov a výrobkov zo šúpolia.

Tradičné slovenské dediny boli zastavané drevenicami, často aj maľovanými. Prírodné múzeá – skanzeny vám ponúkajú možnosť vidieť, ako vyzerala tradičná slovenská dedina v minulosti. Sú sústredené na severnom Slovensku, ktoré je kolískou tradícií a folklóru. Mnohé zvyky sú tu zachované dodnes. Medzi tradičné slovenské dedinky patria najmä horské osady a dedinky na Liptove, Orave a okolí.

Tradícia pečenia medovníkov sa na Slovensku zachovala až dodnes, tradičné medovníky sú neoddeliteľnou súčasťou slovenských Vianoc. Spôsob prípravy a recepty medovníkov sa v rôznych regiónoch Slovenska líšia rovnako ako aj ich tvar a zdobenie. Medovníky si možete zakúpiť na každom jarmoku.

Rómska kultúra:

Na Slovensku žije približne 90 tisíc občanov rómskej národnosti. Niektorí hovoria rómskym jazykom. Rómovia majú svoju vlastnú kultúru. Majú vrodený hudobný talent, preto sú z nich dobrí speváci, tanečníci a hráči na hudobných nástrojoch. Majú svojský typ hudby a tanca, svoj vlastný folklór. Z ich radov pochádzajú viacerí umelci, ktorí pôsobia na slovenskej scéne. Typický hudobný nástroj pre Rómov je cimbal a husle. Okrem kvalitnej hudby sú špecificky rytmické a dynamické aj cigánske piesne a tanec. Oblečenie pri rómskych vystúpeniach charakterizuje farebnosť, je ozdobené rôznymi šatkami a šperkami. Na Slovensku pôsobia rómske skupiny a speváci, ktorí vydávajú aj CD nosiče. Medzi ľuďmi je ich hudba obľúbená, pretože je plná energie a zábavy. Na Slovensku sa uskutočňujú aj rómske festivaly, v Martine nájdeme Múzeum kultúry Rómov.

Slovenské povesti:

Slovensko má veľmi veľa povestí, ktoré vychádzajú z histórie aj súčasnosti Slovenska. Medzi najvýznamnejšie povesti patria:
- Povesť o Jánošíkovej pästi - medzi najpočetnejšie slovenské povesti patria nepochybne povesti o Jánošíkovi, udatnom slovenskom zbojníkovi a jeho hrdinskej družine
- Studňa lásky - medzi najznámejšie a najkrajšie slovenské povesti o láske a o Trenčianskom hrade patrí povesť Studňa lásky, o Omarovi a Fatime
- Povesť O troch prútoch - o kráľovi Svätoplukovi sa na Slovensku napísalo veľa povestí, jednou z najznámejších je povesť O troch prútoch
- Povesť o drakovi a rytierovi - prečo je mesto Svätý Jur pri Bratislave
- Povesť o rytierovi Rolandovi - maximiliánova fontána s rytierom Rolandom
- Povesť o čiernom koscovi - mor v meste Bratislava a mnohé iné

Slovenské príslovia a porekadlá:

Na Slovensku vzniklo mnoho prísloví a porekadiel. Niektoré z nich:
Všetko zlé je na niečo dobré; Jablko ďaleko od stromu nepadne; Aká matka, taká Katka; Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá; Trpezlivosť ruže prináša; Pomaly ďalej zájdeš; V núdzi poznáš priateľa; Čo oči nevidia, srdce nebolí; Zíde z očí, zíde z mysle; Láska hory prenáša; Láska prechádza cez žalúdok; Ráno je múdrejšie večera; Keď sa chce, tak sa dá; Bez práce nie sú koláče; Pomôž si človeče, aj Pán Boh ti pomôže; Všade dobre, doma najepšie; Zvyk je železná košeľa; Darovanému koňovi sa na zuby nepozerá; Lepší vrabec v hrsti ako holub na streche; Čas je najlepší lekár; Šaty robia človeka; Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva; Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne; Čo na srdci, to na jazyku; Zlá zelina nevyhynie; Pes, ktorý šteká, nehryzie; Lož má krátke nohy; Kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie; Pod lampou je najväčšia tma; Topiaci sa aj slamky chytá; Trafená hus zagágala; V zdravom tele zdravý duch; Tichá voda brehy myje; Stačí len jedna kvapka, aby pohár pretiekol; Akoby hrach na stenu hádzal; Zlé správy sa šíria rýchlo; Ži a nechaj žiť; a mnohé ďalšie.

Ubytovanie na Slovensku

Na Slovensku je možné nájsť niekoľko možností na ubytovanie. Ubytovať sa môžete v hoteloch, športhoteloch, moteloch, penziónoch, apartmánoch, rekreačných domoch, chatách, dreveniciach, privátoch, turistických ubytovňach alebo v kempoch. Uvedené možnosti ubytovania nájdete v mestách, dedinách, pri cestách, na horách, pri vode alebo v kúpeľoch. Väčšina zariadení je na veľmi dobrej úrovni, hotely a penzióny ponúkajú väčšinou okrem rôznych služieb aj stravu, mnohé majú vlastné reštaurácie. Apartmány a chaty bývajú vybavené kuchynkami, kde si jedlo môžete sami pripraviť.

Charakteristika vybraných ubytovacích zariadení:

Hotely:

Mestské hotely nájdete takmer v každom meste na Slovensku. Čím väčšie je mesto, tým je väčší počet hotelov v ňom. Hotely na Slovensku bývajú väčšinou dvoj - trojhviezdičkové.Izby sú zväčša jednoducho, štandardne zariadené, majú vlastné sociálne zariadenie a kúpelne, sú k dispozícii aj hygienické potreby. V každom meste sa nachádzajú aj luxusnejšie hotely na vysokej úrovni, všetky ponúkajú vysokú úroveň služieb a stravy. Slovenská gastronómia je veľmi kvalitná, rôznorodosť ponuky jedál je individuálna, záleží od konkrétneho hotela. V posledných rokoch bolo na Slovensku vybudovaných niekoľko nových luxusných hotelov. Hotely, ktoré sa nachádzajú v rekreačných strediskách v horských oblastiach, ponúkajú širšiu paletu služieb ako mestské. Sú to hotely rôznych kategórií, jednoduchšie, luxusnejšie, ale aj nadštandardné, ktoré poskytujú vysoký komfort a kvalitné služby. Veľa hotelov na Slovensku sa snaží priniesť čo najviac možností pre návštevníkov, mnohé majú vybudované wellness - bazény, sauny, posilňovne, ihriská pre deti a dospelých, tenisové kurty. Tiež poskytujú rôzne služby – masáže, kozmetické služby, hotelové parkovanie, športové možnosti, kaviarne a rôzne atrakcie. Niektoré hotely sú zamerané na pobyty s deťmi, preto majú k dispozícii detské kluby, ihriská, detské postieľky, program pre deti a rôzne pre deti zaujímavé atrakcie. Hotely sa nachádzajú aj v kúpeľoch, ubytovanie v nich je spojené s relaxačnými a liečebnými pobytmi a slúžia pre hostí kúpeľov. Hotely majú často k dispozícii vlastné parkoviská pre hostí. Väčšie a luxusnejšie hotely ponúkajú svojim hosťom aj rozsiahle apartmány.
Na Slovensku je v podobnom duchu zariadených a vedených mnoho Športhotelov.

Penzióny:

Penzióny sú menšie ubytovacie zariadenia, niektoré sú rodinného typu. Nachádzajú sa aj v menších mestách, niekedy aj vo väčších dedinách Slovenska, najviac ich je v rekreačných zariadeniach na horách a pri vode. Podobne ako hotely majú aj penzióny k dispozícii izby pre ubytovanie turistov a väčšina poskytuje aj možnosť stravovania vo vlastnej reštaurácii. Niektoré penzióny sú štandardné, slúžia na pohodlné ubytovanie, nemusia mať však vlastnú reštauráciu ani poskytovať žiadne ďalšie služby. Penzióny, ktoré neposkytujú vlastnú reštauráciu, majú často v blízkosti iné reštaurácie, pretože sa nachádzajú v rekreačných oblastiach Slovenska. Mnohé penzióny ponúkajú ubytovanie v apartmánoch s vlastnými kuchyňkami, kde je možnosť pripraviť si jedlo samostatne. Na Slovensku sa nachádzajú penzióny rôzneho typu, často prinášajú rovnako širokú ponuku služieb ako hotely. Veľa z nich bolo postavených alebo rekonštruovaných v posledných rokoch, preto sú veľmi moderne zariadené a pekné, niektoré sú nadštandardné. Rozdiel medzi hotelom a penziónom je často len v kapacite lôžok. Penzión, rovnako ako aj hotel, si treba vyberať podľa toho, či chcete mať k dispozícii len príjemné ubytovanie so sociálnym zariadením, alebo chcete využívať aj ďalšie služby.
Na Slovensku je penziónovým štýlom vedených niekoľko motelov pre motoristov, ubytovní pre turistov a robotníkov.

Chaty a drevenice:

Na Slovensku je veľmi veľa chát a tradičných dreveničiek. Ubytovanie v chate a drevenici má rodinnú atmosféru, pretože si ju môžete rezervovať len pre seba a svojich blízkych, mať vlastné súkromie a cítiť sa ako doma. Chatky sú veľmi podobné rodinným domom, k dispozícii máte izby na spanie, obývaciu izbu, kuchyňu, sociálne zariadenie, televíziu. O stravovanie sa v tomto type ubytovania staráte sami. Veľkosť chát je rôzna. Väčšinou je v nich k dispozícii viac izieb, kde sa môže ubytovať aj viac ako jedna rodina. Úroveň ubytovania je takisto rôzna, na Slovensku sa nachádzajú jednoduchšie chaty a drevenice, ale aj nadštandardné. Nájdete ich vo všetkých rekreačných oblastiach, dokonca aj v malých a neznámych.
Slovensko ponúka okrem ubytovania typu chaty a drevenice aj ubytovanie v rekreačných domoch, či privátoch, ktoré sú vedené domácimi.

Kempingy:

Je veľa miest na Slovensku, kde nájdete miesto vyhradené pre kempingové ubytovanie. Kempingy určite nájdete v každom rekreačnom stredisku, takmer pri každej priehrade na Slovensku. Kempingy sú vyhradeným areálom, v ktorom si môžete umiestniť svoj stan alebo karaván. V kempoch je spoločné sociálne zariadenie. V blízkosti môže byť reštaurácia alebo obchod, všetky podmienky závisia od strediska, v ktorom sa kemp nachádza. V kempoch sa na rozdiel od hotelov alebo iných ubytovaciích zariadení hotelového typu postaráte o svoje ubytovanie a stravovanie sami, kempy vám len poskytnú potrebný priestor na prespatie.