Žilinský kraj

Územie vyššieho územného celku Žilinského samosprávneho kraja o rozlohe 6 788 km2, s počtom 693 853 obyvateľov tvoria katastrálne územia miest a obcí dnešných okresov Čadca, Kysucké Nové Mesto, Bytča, Námestovo, Tvrdošín, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Martin, Turčianske Teplice a Žilina.

Samosprávny kraj sa nachádza v severnej časti Slovenska. Tvoria ho štyri svojrázne regióny. Žilinský sa nachádza v severnej časti historického územia pôvodného Trenčianskeho komitátu, neskôr Trenčianskej stolice. Liptovský, Oravský a Turčiansky región boli pôvodne súčasťou veľkého Zvolenského komitátu, z ktorého sa vyčlenili v 14. storočí.

Žilinský región charakterizuje členitý prevažne hornatý ráz krajiny. Veľkú časť jeho územia vypĺňa Považské podolie, ktorým preteká rieka Váh. Na západe ho obklopujú severné výbežky Javorníkov, na severe Kysucké vrchy a na východe záver Strážovských vrchov - Súľovské vrchy. Severná časť Žilinského regiónu leží v Západných a Severných Beskydách.

Žilinský región spoluvytvárajú svojrázne územné celky. Na severe sú to Kysuce s typickým kopaničiarskym osídlením. Rozprestierajú sa v povodí rieky Kysuce a v hornej časti povodia Jarinky a Zázrivky. Ide o prevažne členitý, vrchový reliéf s početnými brázdami pahorkatín. Práve takéto stvárnenie povrchu územia viedlo k veľkému rozšíreniu kopaníc. Rázovitými centrami tejto časti územia sú Kysucké Nové Mesto, Čadca a Turzovka. Ďalšou svojráznou časťou Žilinského regiónu je územie Rajca, ktorý tvoria výbežky Strážovských vrchov, Súľovské vrchy.

Osídlenie je sústredené najmä v okolí Rajčianky. Strediskom regiónu je mesto Rajec. Známe sú kúpele Rajecké Teplice. Prvá písomná správa o termálnych prameňoch pochádza už z 13. storočia, o kúpeľoch z roku 1413. Prvé kúpeľné objekty však boli vybudované až v 18. storočí a významný rozvoj nastal až začiatkom 20. storočia.